Opozičné konzervatívne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) sa v pondelok prihlásilo k víťazstvu v nedeľných parlamentných voľbách, prvých od vstupu krajiny do Európskej únie v roku 2013.
Čiastočné výsledky ukazujú, že HDZ získa v parlamente približne 60 kresiel a vládna koalícia vedená sociálnymi demokratmi (SDP) ich bude mať vyše 50. Konzervatívci podľa očakávania teraz začnú rozhovory o vytvorení koalície.
Jednou z hlavných tém politického života v Chorvátsku je migračná kríza. Tento rok prešlo cez túto balkánsku krajinu viac ako 320 000 migrantov. "Víťazstvo nám prinieslo zodpovednosť viesť našu krajinu, čo je ťažká situácia," povedal líder HDZ Tomislav Karamarko svojim prívržencom. "Každý, kto chce bojovať za lepší život v Chorvátsku, je vítaný," dodal Karamarko.
Veľkým víťazom je zrejme aj politická sila, ktorá skončila vo voľbách tretia - aliancia nezávislých kandidátov známa pod názvom Most, ktorá podľa očakávania získa približne 19 kresiel. Pred voľbami však Most avizoval, že ako oponent oboch hlavných politických koalícií nechce vstupovať ani do jednej, či už s SDP alebo s HDZ.
Ak sa budú konečné výsledky volieb zhodovať s exit-pollmi, krajinu čakajú neisté dni, uviedli dopisovatelia BBC.
Obe hlavné koalície presadzujú rozdielne prístupy k riešeniu migračnej krízy.
Chorvátsko sa stalo tranzitnou krajinou pre obrovské vlny utečencov a migrantov, pričom mnohí pochádzajú zo Sýrie, Afganistanu a Iraku a smerujú na sever Európy do bohatších štátov, napríklad do Nemecka či Švédska.
Chorvátsky minister vnútra Ranko Ostojič minulý týždeň vyhlásil, že cez krajinu prešlo tento rok 320 000 migrantov. Náklady na starostlivosť o príchodzích do Chorvátska sú denne takmer dva milióny kún (261 000 eur). Počty migrantov sa zvýšili, keď Maďarsko zatvorilo hranicu so Srbskom, čo donútilo ľudí hľadať náhradnú trasu na sever cez Chorvátsko.
Chorvátsky premiér Zoran Milanovič a jeho Sociálnodemokratická strana Chorvátska (SDP) si vyslúžili uznanie za súcitný prístup k utečeneckej kríze. Karamarko, naopak, navrhuje tvrdšie riešenia - napríklad, že na zníženie počtu prichádzajúcich migrantov využije vojakov a ploty.
Okrem migračnej krízy bude nasledujúca chorvátska vláda riešiť aj slabú ekonomiku. Nezamestnanosť dosahuje 15,4 percenta a je treťou najvyššou v EÚ, po Grécku a Španielsku. Nezamestnanosť mladých dosahuje 43,1 percenta a takisto je treťou najvyššou v EÚ. Chorvátsko zažilo šesťročnú recesiu, ale tento rok zaznamenáva len slabý rast, zosumarizoval ekonomické ťažkosti Chorvátska web BBC.
