Za vstup Kosova sa zo 142 členských štátov, ktoré volili, vyjadrilo 92; ďalších 50 bolo proti a 29 sa zdržalo hlasovania. Kosovo potrebovalo najmenej dve tretiny všetkých hlasov (95), nepočítajúc štáty, ktoré sa zdržali hlasovania. Priština neuspela iba o tri hlasy. Proti hlasovalo aj Slovensko. "Chceli by sme, aby to partneri čítali ako istý odkaz, že medzinárodné spoločenstvo od nich očakáva, že budú predkladať návrhy po vzájomnej dohode a v zhode tak, ako to kedysi robilo Česko a Slovensko," reagoval pre TASR minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák počas svojej dnešnej návštevy v Bosne a Hercegovine.
Narážal tým na dialóg medzi Srbskom a Kosovom o riešení otvorených otázok a normalizácii vzájomných vzťahov. "Myslíme si, že zložité a citlivé politické otázky by mali byť výsledkom zhody v rámci dialógu a my ho máme záujem posilňovať. Jeden z dôvodov, prečo sme zaujali odmietavý postoj je aj to, že táto téma nebola predmetom takéhoto dialógu a máme obavu, že by ho to mohlo zhoršiť," vysvetlil. Prípadné prijatie Kosova do UNESCO považoval srbský prezident Tomislav Nikolič za vážne porušenie medzinárodného práva, pričom takéto jednostranné snahy podľa neho vážne poškodzujú a narušujú Európskou úniou sprostredkovávaný dialóg medzi Belehradom a Prištinou.
Lajčák pripomenul, že hlasovanie je konzistentné so slovenskou národnou pozíciou v otázke uznania nezávislosti Kosova. Zdôraznil, že nejde o nepriateľskú pozíciu voči Kosovu, keďže SR v celom rade praktických krokov dokazuje, že mu záleží na jeho integrácii do európskych a regionálnych štruktúr. "Slovensko podporovalo alebo minimálne nebrzdilo takúto integráciu. Zároveň hovoríme o dôležitej úlohe dialógu, ktorý prebieha medzi Belehradom a Prištinou," podčiarkol minister.
