Za sľuby, že prijmú nazad tých svojich občanov, ktorých EÚ vyhostí, im sľúbili uľahčiť prístup do EÚ pre afrických študentov a podnikateľov. Väčšina Afričanov prichádza do únie za prácou. Mnohí sú úmyselne bez dokladov a musia čakať niekoľko mesiacov, kým sa overuje ich totožnosť a môžu byť vrátení do svojich domovských krajín.
Prezident Nigeru, ktorý je tranzitnou krajinou pre veľkú časť Afričanov smerujúcich do Líbye, odkiaľ dúfajú, že sa dostanú cez more do Európy, bol opatrný, keď hovoril o otváraní stavidiel pre vyhostených Afričanov. Dodal, že najlepšia metóda ako vyriešiť migračnú krízu v Európe je zaútočiť na korene príčin, ktoré nútia ľudí opustiť ich vlastnú krajinu. Prezident Senegalu Macky Sall varoval Európanov, aby príliš silno netlačili na repatriáciu Afričanov pracujúcich už na Severe po tom, ako riskovali životy, aby prekonali púšte a moria a dostali sa tam. Povedal, že naopak treba urobiť viac pre uzákonenie pobytu týchto Afričanov v Európe.
EÚ spolupracuje s Nigerom na obmedzení prílevu migrantov smerujúcich do Európy a tiež sa pokúša uzavrieť dohody s Marokom, Tuniskom a Egyptom. V stredu, kedy sa dvojdňový summit EÚ-Afrika na Malte začal, už podpísala dohodu s Etiópiou. Vďaka nej získa Etiópia prístup k financiám z fondu vo výške 1,8 miliardy eur.
Predsedníčka Africkej únie (AÚ), Juhoafričanka Nkosazana Dlaminiová Zumová pripomenula Európanom, že to boli oni, kto migroval a kolonizoval svet a že väčšina afrických migrantov neopustila čierny kontinent. Vyjadrila tiež obavy z budovania plánovaných prijímacích centier v Afrike, ktoré by podľa nej znamenali zadržiavať Afričanov v zlých podmienkach, kde hrozí ich radikalizácia, kým nedostanú azyl alebo nebudú vrátení domov. Takéto centrá, "nech ich nazývame akokoľvek, budú fakticky väzenia," zdôraznila predsedníčka AÚ. Varovala, že ženy a deti v nich budú v ohrození a kritizovala niektoré európske krajiny, že robia z "Európy pevnosť".