Za prvý polrok 2015 predpísali lekári vyše tri milióny takýchto balení hradených zdravotnými poisťovňami. "Je to riziko, pretože baktérie môžu byť proti často používaným antibiotikám odolné. Lekári potom väčšinou predpisujú tie silnejšie, ktoré môžu mať pre pacienta aj závažnejšie vedľajšie účinky," povedala na tlačovej konferencii v Bratislave Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku.
Ak baktérie nereagujú na antibiotickú liečbu, infekciu môže pacient zvládať problémovo. Platí to najmä u menej odolných ľudí či chronicky chorých. Následkom antibiotickej rezistencie môže byť podľa Sedlákovej aj smrť. V Európe takto ročne zomiera asi 25.000 ľudí. Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) sa preto rozhodla zvýšiť povedomie o rizikách rezistencie. Na tieto dni vyhlásila Svetový týždeň povedomia o antibiotikách (16.-22.11).
Slovensko sa v rámci krajín Európskej únie zaraďuje k tým s vyššou spotrebou antibiotík. Posledná štatistika Európskeho centra pre prevenciu chorôb (ECDC) ukazuje, že Slováci ich užívajú vo väčšom množstve než Česi či Maďari. Spotreba vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 23,6, v Česku 19 a Maďarsku 13,8. Najnižšiu spotrebu má Holandsko (10,8), najvyššiu Grécko (32).
"Proti nadmernému užívaniu existujú riešenia," povedal Tomáš Tesař, člen Kategorizačnej komisie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Pomôcť podľa neho môže prevencia vo forme očkovania proti chrípke a pneumokokom.
Treba však posilniť najmä edukáciu odbornej i laickej verejnosti, myslí si. Mnohí ľudia podľa neho napríklad nevedia, že antibiotiká nezaberajú na liečbu chrípky. "Ničia baktérie, nie vírusy," podotkol. Čo je pôvodcom ochorenia, odhalí CRP test. U pediatrov ho hradia všetky zdravotné poisťovne, u lekárov pre dospelých len jedna.
