Dowlat Nowrouzi, s ktorou sme sa rozprávali, tvrdí, že každý človek, nehľadiac na náboženstvo, musel brutálne útoky jednoznačne odsúdiť. Sami utečenci, ktorí v súčasnosti prichádzajú do Európy, podľa nej zažívajú podobné peklo denne. „Táto brutalita nemá nič spoločné s islamom. Ten je vo svojej podstate odkazom vďačnosti, solidarity, lásky a odpustenia,“ hovorí moslimka, ktorá už dlhšie žije v Európe. Podľa nej je hrozné, že ľudia ich náboženstvo v súčasnosti vnímajú cez pomstu a samovražedné atentáty.
„Rozumieme, čo je bolesť, boli sme primárnymi obeťami týchto fašistických násilností,“ tvrdí. Islamský štát má v súčasnosti čerpať zo zločinov diktátorského režimu Bašára Asada v Sýrii. Oni sú vraj tí, ktorí začali vojnu. „Zhadzovali bomby na naše deti, sestry a bratov. Nemá to nič spoločné s vierovyznaním. Aj to, čo sa stalo tu v Paríži, je zločin proti ľudskosti,“ konštatuje Nowrouzi. Mnohí z utečencov boli podľa nej donútení opustiť rodnú krajinu a všetko, čo mali, pretože si chcú ubrániť aspoň základné hodnoty ľudskosti.
Zamýšľa sa, že v prvom rade potrebujú podporu a pochopenie. „Ľudia v Európe musia porozumieť bolesti a agónii miliónov. Myslím si, že ktokoľvek pochopí demokraciu, tak môže žiť kdekoľvek,“ povedala. Utečenci zo Stredného východu majú podľa nej rovnaké hodnoty, ako majú všetci ľudia – nechcú trpieť utláčanie diktátorského režimu a náboženskú agresiu. „Je to výzva pre Európu, aby pochopila, že demokratické hodnoty, ktoré dosiahli, nie sú samozrejmé vo všetkých kútoch sveta,“ objasňuje svoj postoj.
Aby sa tak stalo, musia sa podľa nej všetci moslimovia od činov, ktoré sa stali v Paríži, dištancovať. Myslí si, že vyriešiť situáciu na Strednom východe sa dá v prvom rade vojensky, je potrebné uťať tamojším režimom zdroje – peniaze a muníciu, aby ich neposkytovali teroristickým skupinám. „Podstatným krokom musí byť tiež ideologická zmena – boj za demokraciu, toleranciu a moderné videnie islamu, ktoré je prezentované aj iránskou opozíciou,“ dodáva Nowrouzi. Verí, že ľudia ukážu jednotu a podobný teror už nikto nebude musieť zažívať. „Je to spoločný nepriateľ a musíme sa mu postaviť,“ zakončuje.
