Záchranné a bezpečnostné zložky absolvujú pravidelné cvičenia, aby boli na podobné situácie aspoň ako-tak pripravené. Čo však majú v prípade teroristického útoku robiť obyčajní ľudia? Webový portál televízie BBC zverejnil pár rád od odborníkov, ktoré by mohli byť ľuďom v núdzi nápomocné.
Buďte pripravení!
Mnohí z tých, ktorí horor v Bataclane prežili uviedli, že si prvé výstrely pomýlili s ohňostrojom. Z letargie ich vyviedol až personál klubu, ktorý okamžite návštevníkov hnal k núdzovým východom. Odborník na prežitie John Leach preto radí: „Vždy je nutné mať aspoň aký-taký prehľad, kde sa nachádza núdzový východ s nápisom EXIT, ktorý tak často a radi prehliadame.“
Reagujte rýchlo
Pre vás i ľudí, ktorí sú s vami, je dôležité, aby ste nezostali stáť ako prikovaní. Akákoľvek akcia je lepšia než žiadna. Leach pre BBC uviedol, že analyzoval množstvo život ohrozujúcich situácií z celého sveta a iba 15 % ľudí dokázalo reagovať tak, že im to pomohlo zachrániť život. 75 % nezareaguje vôbec a 10 % z ohrozených zareaguje nevhodne a zníži si tak šance na prežitie. Rozhodné konanie by mohlo byť elementom prežitia. V istom prieskume psychológovia naplnili miestnosť plnú ľudí dymom a zistili, že tí, ktorí stáli sami konali, zatiaľ čo dvojice čakali na reakciu druhej osoby.
Spravte zo seba čo najmenší cieľ
Bývalý vojak a vojenský inštruktor Ian Reed hovorí, že pre prežitie je nutné vedieť sa čo najlepšie skryť, poprípade zaľahnúť k zemi tak, aby útočník nedokázal zasiahnuť cieľ. Ideálne sú betónové múry. „Hollywood vykreslil autá ako nepriestrelné prekážky, ale nie je tomu tak,“ Reed však zároveň dodáva, že auto je lepšie ako nič. Ak sa útok odohráva v ľuďmi zahustenom priestore, jediná guľka môže zraniť viacero ľudí, a preto je potrebné snažiť sa držať z dohľadu.
Niektorí návštevníci Bataclanu inštinktívne obracali stoly a robili si z nich úkryt, iní sa skrývali za reproduktormi. „Útočníci očami pátrajú po pohybe, a to najmä v tmavom priestore,“ uvádza Reed. Niektoré obete streľby sa pokúšali utiecť v čase, keď teroristi prebíjali zbrane, čo môže aj nemusí byť dobrý nápad.
Oplatí sa bojovať?
V auguste sa iba vďaka hrdinskému činu nepodarilo atentátnikovi zmariť desiatky životov vo vlaku. Jeden z cestujúcich sa vrhol na ozbrojeného útočníka vo chvíli, keď sa mu zasekla zbraň. Na pomoc odvážlivcovi okamžite pribehli dvaja trénovaní muži, jeden z leteckých síl Air France, druhý z Národnej gardy. Inštruktor Reed tvrdí, že nie je dobrý nápad pokúšať sa spacifikovať teroristu bez dostatočného výcviku, ale skúsený vyjednávač James Alvarez dodáva: „S džihádistami je zbytočné vyjednávať. O nič im nejde. Jediné, čo pre nich má cenu, je váš vyhasnutý život. Ak budem vedieť, že zrejme zomriem, aspoň sa nedám len tak bez boja.“
Čo robiť po úteku?
„Ak si aj myslíte, že už ste v bezpečí, bežte ešte ďalej, je nutné skryť sa za nejakú pevnú stenu a vyhľadať policajta, poprípade iného pracovníka bezpečnostných síl,“ uvádza Reed, podľa ktorého nie je dobré ani zdržovať sa vo veľkej skupinke ľudí čí premiestňovať sa hromadnou dopravou. Vždy hrozia ďalšie útoky.
Pomáhajte ostatným!
Podľa psychológa a špecialistu na správanie sa davu Chrisa Cockinga je najlepšou cestou k prežitiu spolupráca. Je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť nepredvídateľným situáciám, ako je napríklad zaseknutie sa na núdzovom schodisku. "Existuje predpoklad, že v extrémnych situáciách bude každý sám za seba, ale to sa jednoducho nedeje," uzatvára Cocking.
