Poslanci NR SR v utorok schválením novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovili 6. október ako pamätný deň s názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Autorom novely je poslanec Viliam Jasaň (Smer-SD), za právnu normu v utorok zahlasovalo 104 členov snemovne.
"V minulosti sa v našom štáte deň konečného prielomu, 6. október, oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády. V súčasnosti je tento pamätný deň venovaný obetiam Dukly, a nie hrdinom," vysvetlil Jasaň, podľa ktorého má byť venovaný práve im.
Poslanec tvrdil, že nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch 2. svetovej vojny zahynuli. "Áno, mnoho našich spoluobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov 2. svetovej vojny, ale mnohé boli po roku 1989 zanedbané a z mnohých boli odstránené symboly Červenej armády. Žiaľ, lebo tí, ktorí bojovali v bojoch 2. svetovej vojny, nemôžu za to, čo bolo po oslobodení," uviedol Jasaň v dôvodovej správe.
Jeden z takýchto pamätníkov je podľa jeho slov aj na Dukle. "Toto miesto bolo strategickým v 20. storočí. V 1. svetovej vojne sa tu odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. Pamiatkou na tieto boje sú dnes cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianskych obciach," menoval poslanec.
Jasaň doplnil, že tento priesmyk sa stal aj dejiskom vojenskej operácie 2. svetovej vojny, ktorou mali príslušníci Prvého československého armádneho zboru vstúpiť na rodnú hrudu. "Do začiatku Karpatsko-duklianskej operácie ho tvorilo vyše 16 000 žien a mužov. Z toho Slovákov bolo okolo 20 percent, Čechov 44 percent a Rusínov-Ukrajincov 24 percent. Bojovalo sa doslova o každý meter pôdy na horských cestičkách a úzkych priechodoch vo veľmi ťažkom teréne. Konečný prielom nemeckej obrany sa podaril až po mesiaci, 6. októbra 1944," dodal poslanec.