Michala Pavlíka (18) sme navštívili doma, v Ivanke pri Nitre, kde si stále líže rany po niekoľkomesačnom dobrodružstve zvanom Farma.
S akým cieľom ste sa prihlásili na Farmu?
Farmu som sledoval od prvej série a len som čakal, až budem mať osemnásť rokov, aby som tam mohol ísť aj ja. Chcel som sa takto zviditeľniť, zmeniť si život. Určite je to skúsenosť.
Zviditeľniť sa – načo?
Hovoril som si, že by mi to mohlo priniesť nejaké ponuky a, samozrejme, aj s výhrou by sa dalo všeličo robiť.
No vy ste určite nepatrili medzi súťažiacich, ktorí boli na tie peniaze odkázaní.
Ja si myslím, že nikto, kto sa vráti domov bez výhry, nebude pre to bezdomovec. Každý je strojcom svojho šťastia. Jana si na všetko brala pôžičky a teraz to nevládze platiť. To už je jej problém, ak si zoberie pôžičku na lyže... Petra nerobí, jej mama chodí do roboty, ona nie. Je to celé divné. Vraj nemá kam dať deti – to je len hlúpa výhovorka.
Zo súťaže vás vyradilo zdravie. Bolí takýto odchod viac, ako keby ste prehrali v dueli?
Chcel som odísť – keď už, tak po dôstojnom boji. Duel som si chcel vyskúšať, no, bohužiaľ, nepodarilo sa. Zdravie je však pre mňa prvoradé.
Ako ste na tom momentálne?
V nemocnici ma dali dokopy, už som okey. Nemohol som prehĺtať ani vodu a bolo to veľmi bolestivé. Problém s aftami som mal aj pred Farmou a za týždeň som vtedy schudol 10 kg – sedem dní som nemohol dať nič do úst.
A čo vaše svaly?
Fyzicky na tom určite nie som tak ako pred Farmou, no svaly majú pamäť, takže si myslím, že za také 2-3 mesiace to bude dobré. No bolia ma kríže a všeličo iné, celé telo.
Z čoho, nebodaj z roboty?
(smiech) Z roboty, z kosenia, aj ma ofúklo. Keď človek nie je zvyknutý na takúto manuálnu prácu...
A to ste hovorili, že sa na Farme robiť nechystáte.
Áno, išiel som tam s tým, že robiť nebudem, no prišiel som na to, že bez práce nie sú koláče.
Takže táto súťaž vás zmenila k lepšiemu?
Určite áno. Objavil som tam životné hodnoty, zistil som, čo má zmysel a čo nie. Pochopil som, aké ťažké je spraviť chlieb. Krajec, ktorý by som v minulosti zahodil, by som na Farme zjedol aj zoschnutý. Bolo to tam drsné.
Ste na seba pyšný, ako ste to celé zvládli?
Áno, svojím spôsobom som. Tak zdravo.
V každom prípade ste sa však do konca nestriasli imidžu lenivca, ktorý sa len opaľuje.
Prvé dva týždne som nič nerobil, ani prstom som nepohol, no po tom treste som sa zmenil. Robiť som musel, aj som chcel. No ostatní súťažiaci stále len poukazovali na chvíle, keď som nerobil. Snažili sa ma vyradiť, podľa mňa ma brali ako veľkého súpera.
Boli ste jeden z tých, ktorí chceli pred časom tak trochu zbabelo vziať ponúkaných 2 000 € a ísť domov. Ako sa na to dívate teraz?
S odstupom času mi to pripadá ako hlúpy nápad. Druhýkrát by som to asi nespravil.
Ako vaše pôsobenie na Farme ohodnotili po návrate domov vaši najbližší?
Rodičia ma prijali veľmi dobre, čo som ani neočakával. Myslím si, že na osemnásť rokov som tam s nimi dobre krútil, správal som sa rozumne. Povedali mi, že sú na mňa hrdí, že z tejto stránky ma ani nepoznali. Keď som prišiel domov, cítil som od všetkých neskutočnú podporu.
A ako to bolo pred Farmou?
Vtedy to brali viac v rámci zábavy, hovorili mi, že za týždeň-dva prídem domov. Tak som to bral aj ja, plánoval som si, že prvý týždeň by som vypadnúť nechcel, no druhý-tretí, to už bude v pohode.
Máte dve sestry, staršiu Andreu (20) a mladšiu Alžbetku (4). Čo vám po návrate povedali?
Tá staršia pracuje v Anglicku. Malá ma v prvom rade vyobjímala, vybozkávala a povedala mi, že sledovala každý jeden diel. U nás doma sa tuším každý diel pozeral trikrát, raz aj na internete. Každý večer plakala a chcela, aby si ma Dodo zobral do duelu, aby ma vyhodil a prišiel som domov. Toto vraj stále dookola rozprávala. Práve ona bola mojou najväčšou fanúšičkou.
Mala aj nejaké výhrady proti tomu, čo ste tam predvádzali?
Nervy mala akurát na hospodára. Keď mi nedal mince, tak len tak chodila a hovorila, že mu dá lakeť. (smiech)
Stále chodíte s priateľkou, ktorú ste mali predtým?
Áno a som rád, že ju mám, lebo je to zatiaľ najlepšie dievča, aké som kedy mal.
A ako zareagovala na vaše vystrájanie s Nikoletou?
(smiech) S Nikolou to bol čisto kamarátsky vzťah a už sme si to s frajerkou vyjasnili.
Aj to pusinkovanie?
Mal som vypité, bohužiaľ. Ospravedlnil som sa a vyjasnili sme si to. Bola na to aj dosť nahnevaná, plánovala, že mi ani nedvihne po návrate telefón. Akoby som to tušil a zavolal som jej z druhého čísla. (smiech)
Ako dlho ste spolu?
Šesť mesiacov.
Čo škola? Máte osemnásť rokov a v týchto chvíľach by ste zrejme mali sedieť niekde za lavicou.
Chodím na strednú školu, učím sa za kuchára a tento rok maturujem. Od pani riaditeľky som dostal kvôli Farme výnimku, uvoľnila ma zo školy s tým, že si všetko doberiem. Čo aj určite spravím.
A čo by ste raz v živote chceli robiť?
To zatiaľ neviem.
