"Teroristické útoky, násilie a nestabilita, porušovanie medzinárodných pravidiel - to všetko sú závažné problémy prichádzajúce z rôznych smerov. NATO bude reagovať. Dnes a zajtra prijmeme ďalšie kroky, v prvom rade však budeme rozhodovať o tom, ako aj naďalej podporovať stabilný Afganistan, lebo to je v záujme našej vlastnej bezpečnosti," uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na úvod dvojdňových rokovaní šéfov diplomacie.
Afganské vládne sily oficiálne prevzali plnú zodpovednosť za bezpečnosť svojej krajiny 1. januára tohto roku, stále však čelia útokom povstalcov z Talibanu. V septembri sa talibom dokonca podarilo dočasne obsadiť Kundúz, tzv. severnú metropolu krajiny. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Afganistane vyvoláva otázky ohľadom toho, či NATO môže pokračovať s plánmi na výkon misie Rozhodná podpora, ktorá je nebojového charakteru a jej cieľom je vzdelávanie a podpora a výcvik miestnych bezpečnostných síl. Na tejto operácii sa zúčastňuje okolo 13.000 vojakov a podľa pôvodných plánov mala byť ukončená do konca roka 2016.
Prezident USA Barack Obama v októbri však oznámil, že Spojené štáty predĺžia svoju vojenskú prítomnosť v Afganistane aj po roku 2016 a nestiahnu svoje nebojové jednotky z tejto krajiny. Rovnaké vyhlásenie prišlo aj z Nemecka, ktoré chce predĺžiť svoju misiu na počet 980 vojakov, o 130 viac, než bol pôvodný stav. Americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute pred utorkovým zasadnutím ministrov povedal, že očakáva, že diplomati podporia toto úsilie a súbežne s USA rozhodnú o udržaní súčasnej misie v Afganistane aj po roku 2016. Stoltenberg v tejto súvislosti priznal, že zámerom aliancie je udržať v Afganistane zhruba rovnako početné jednotky ako doteraz - okolo 12.000 vojakov, z ktorých takmer polovica bude z iných krajín než USA. V dnešnom otváracom príhovore dodal, že ministri budú diskutovať o finančných prostriedkoch pre afganské sily po roku 2017 a o spôsoboch, "ako posilniť dlhodobé partnerstvo s Afganistanom".
Šéf NATO zároveň upozornil, že aliancia musí zintenzívniť úsilie na riešenie problémov "z juhu", čo je nevyhnutné vzhľadom na nárast násilného extrémizmu. Priznal, že nedávne teroristické útoky naznačili, že NATO čelí kvalitatívne novým výzvam, a aj preto bude podľa jeho slov veľmi dôležitá zvýšená pohotovosť a pripravenosť síl aliancie na juhu. "Budeme pracovať na ďalších opatreniach na zaistenie bezpečnosti Turecka a posilníme našu podporu partnerom, aby mohli zvyšovať svoju schopnosť brániť sa," uviedol Stoltenberg. Do tretice je podľa neho dôležité, aby aliancia prijala novú stratégiu voči tzv. hybridným vojnám. Je tu aj snaha aliancie posilniť podporu Ukrajine v oblastiach, ako je vojenské velenie a riadenie, logistika a kybernetické vybavenie.
Diplomati NATO budú diskutovať aj o spôsoboch, ako obnoviť predvídateľnosť vo vzťahoch aliancie s Ruskom. To má podľa Stoltenberga zmysel pre zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch a znižovaní rizík neželaných incidentov. V praxi by takýto postoj mal zabrániť rôznym nehodám a haváriám, ktoré by sa mohli vymknúť spod kontroly. V stredu, počas druhého dňa rokovaní, diplomati rozhodnú o tom, či Čierna Hora dostane pozvánku na začatie rozhovorov o pristúpení a stane sa tak 29. členom Severoatlantickej aliancie.