Jojkársky sitkom Kolabs, kde hral, totiž zrušili skôr, ako sa rozbehol. Napriek tomu je Batthyány vyťažený viac než dosť. Hrá v divadle a má aj vlastnú scénu s hosťami. Vzťahy s dcérou si už urovnal, ale starosti má s mamou Blankou (76).
Televízie chrlia komediálne seriály a vy ani v jednom nie ste. Nezabudli náhodou na vás?
Myslím si, že nie je hanba mať pauzu a netvoriť, pokiaľ to tak cítite. Vziať projekt len pre honorár, alebo aby vás bolo vidieť, uráža mňa aj diváka. Nie do všetkých sa človek hodí a nie som presvedčený, že by som mal hrať úplne všetko.
Nemáte teda v sebe pocit krivdy, že si na vás nespomenuli?
Zo začiatku som to pociťoval, márnomyseľnosť fungovala. (Smiech) Ale nakoniec som bol za to povďačný. Keď vás ľudia chcú, tak raz sa vrátite. Aj ja som mal ten pocit, nerozumel som tomu, veď by som mal predsa ísť ďalej... Potom som však pochopil, že v podstate takto idem ďalej. Veď u nás nie je čas na nič. Všetko sa robí rýchlo a všetko je založené na peniazoch. Za deň natočíme jeden diel seriálu. Ľudia sú ako stroje.
Čo by vám z televíznych programov, ktoré sa vysielajú, tak sedelo?
Priznám sa, že za posledné obdobie ani nemám prehľad. Pozerám si však staré filmy našich úžasných hercov, ktorí nám mali čo ponúknuť a vďaka nim sme boli slovenskejší ako slovenskí, a to nemyslím ironicky. Napríklad Jozef Kroner bol symbol slovenského srdca, mäkkosti a lásky. Vzácny človek, ktorého si ctím, a tak isto aj jeho rodinu.