Profesor psychológie spamäti recitoval úryvky jeho diel. O to prekvapujúcejšie je, že jediný priamy potomok Štúra v piatok večer zomrel.
Túžbu po vzdelaní mali podľa Ivana všetci Štúrovci. Jeho mama sa stala prvou československou profesorkou medicíny, otec bol profesorom filozofie a on pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Podobne ako jeho predok neznášal nespravodlivosť. K okupácii Československa v roku 1968 vyhlásil, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie považuje za zbytočný a unáhlený. Za smelé výroky bol prinútený komunistickou mocou vzdať sa miesta za vysokoškolskou katedrou.
Nepriazeň papalášov ho však nikdy nezlomila. Bol milovníkom športu ako aj jeho predok, v prvom rade vodáctva, ktoré ich spájalo. „Keď študoval telovýchovu, nevedeli sme skočiť o tyči. Jeho otec - profesor nám poradil, že sa musíme o tyč zavesiť a predviedol nám to. V obleku a lakovkách skočil 2,40 m,“ spomína Adam Skalický (81), ktorý sa s Ivanom Štúrom priatelil 65 rokov. Po období normalizácie Ivan vyše 30 rokov pôsobil ako detský psychológ. Podnetné sú jeho názory vzťahy rodičov s deťmi.
„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá. Keď sa sťažujem na vlastné deti, tak sa vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil.“ Posledná rozlúčka s Ivanom Štúrom bude v utorok v bratislavskom krematóriu.
Byť Štúrovým potomkom je zaväzujúce. Tvrdil to 82-ročný praprasynovec jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín Ivan Štúr. Svojho príbuzného charakterizoval ako usmievavého génia.
