Pokračujúcou rozpravou k novele Trestného zákona, ktorá upravuje aj ďalšie právne predpisy, v utorok otvorili 16. rokovací deň 58. schôdze parlamentu. O balíčku sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Poslanci ešte v piatok (4.12.) stihli dokončiť diskusiu k novele Ústavy SR, o ktorej by sa malo hlasovať v utorok po 11. hodine. Tu bude musieť vládna strana Smer-SD získať podporu aspoň siedmich poslancov opozície, keďže je potrebných minimálne 90 hlasov.
Cieľom zásahu do základného zákona štátu je zdvojnásobiť lehotu, počas ktorej môže byť osoba podozrivá zo spáchania trestných činov terorizmu zadržaná, a to zo súčasných 48 na 96 hodín (štyri dni). Rovnako na dvojnásobok sa má predlžiť aj lehota, v rámci ktorej musí sudca zadržanú osobu od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu, a to zo 72 na 144 hodín (šesť dní). Celková lehota pre orgány činné v trestnom konaní a pre súdy na zadržanie osoby v súvislosti s týmto trestným činom tak má byť až desať dní.
Opozícia má problém najmä s predĺžením lehoty pre súdy. Žiadajú, aby táto zmena z návrhu vypadla, inak novelu najvyššieho zákona štátu nepodporia. Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) tvrdí, že sa o podpore zmeny ústavy intenzívne rokuje s predstaviteľmi relevantných parlamentných strán. Most-Híd avizoval podporu, ak predĺženie lehoty pre súdy z novely vypadne.
Antiteroristický balíček znamená, že polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby majú získať v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. O legislatíve rokuje parlament na návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní. Návrhy vznikli expresne po sérii teroristických útokov v Paríži. "Vláda je akcieschopná a bude akcieschopná do poslednej hodiny svojho mandátu, pokiaľ ide o bezpečnosť Slovenskej republiky," vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že nedovolí, aby taká hrozba, aká bola spôsobená nedbalosťou pri riadení migračnej krízy zo strany európskych orgánov, mala ohroziť Slovenskú republiku. "To jednoducho určite nedovolíme," uistil.
V Trestnom zákone sa má sprísniť sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti skonštatovalo, že inak sú tresty ohľadom terorizmu postačujúce. Slovenská úprava patrí z hľadiska hroziacej trestnej sankcie podľa rezortu k najprísnejším v európskom priestore. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
Najviac zásahov vláda urobila do Trestného poriadku. "Môžem potvrdiť, že navrhujeme zavedenie takzvanej obligatórnej väzby. Súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu, ktorý súvisí s terorizmom, bez uvedenia dôvodu," priblížil premiér.
Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti.
Prijaté majú byť opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Ich podstatou je, aby nedochádzalo ku konfrontácii svedka s podozrivými teroristami, ale bola možnosť výsluchu cez videonahrávky. "Ak sa urobí raz úkon, napríklad sa niekto vypočuje, aby úkon nebolo treba opakovať, ale sa dal použiť vo všetkých štádiách trestného konania," vysvetlil premiér.
Legislatívne zmeny majú rozšíriť kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti podľa návrhu získajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.
