Dovedna strávil na Tehelnom poli a neskoršie na Pasienkoch 45 rokov (14 ako aktívny hráč a 31 v úlohe trénera brankárov). V uplynulých dňoch sa rozhodol, že uzavrie aj svoju trénerskú dráhu. „Nedovolí mi to zdravotný stav, ale od futbalu odídem až v krematóriu,“ usmieva sa vitálny sedemdesiatnik.
Alexander Vencel st. (*8. 2. 1944, Veľká Ilva, Rum.) bol jedným z najlepších brankárov na prelome 60. a 70. rokov. Chytal za Slovan, Komárno, Nitru a Slovan Viedeň. Je víťazom PVP 1969 so Slovanom a majstrom Európy 1976. Získal tri tituly majstra ČSSR (1970, 1974, 1975), a 4-krát vyhral Čs. pohár (1962, 1964, 1968, 1975). Po ukončení hráčskej kariéry sa stal trénerom. Pôsobil v Slovane, v Trnave a D. Strede a zároveň bol trénerom brankárov pri všetkých reprezentačných výberoch. Pomáhal pri spracovaní publikácií Tréner brankárov.
Prejsť podrobne Vencelovou bohatou kariérou si vyžaduje knižnú publikáciu. Šaňo mal šťastie, že brankárske remeslo sa u Vencelovcov dedí po meči. Alexander Vencel ml. sa stal tiež brankárskou legendou a obaja veria, že ich bude nasledovať aj najmladší z dynastie Vencelovcov Alex, ktorý bojuje o miesto jednotky vo francúzskom Štrasburgu. „Všetci sme si tým prešli a má všetky predpoklady na to, aby si ho vybojoval,“ neľutuje ho Vencel supersenior.
Rukami najstaršieho Vencela prešli takí brankári, ako sú Tulis, Mana, Hroš, Stromšík, Fišan, Čobej, Konig, Kelemen, Rzeszoto, Mucha, Rodinger, Bičík, Putnocký, Prole či Perniš. „Vyznie to neskromne, ale najväčším talentom bol môj syn, o čom napokon svedčí aj jeho kariérny postup. Pre pozitívny prístup som mal rád Königa a výborný brankár bol aj Čech Bičík. Myslím si, že bolo obrovskou chybou, že sa ho Slovan vzdal.“
Podľa Vencela bolo unáhlené aj rozhodnutie odísť z Tehelného poľa. „Mohli sme tam odohrať ešte pár sezón, keby sa zachovala nová tribúna. Jej kapacita by stačila na pokrytie diváckeho záujmu. Všetci by boli spokojní,“ zdôvodňuje katastrofálne návštevy na Pasienkoch. „Samozrejme, je mi ľúto za všetkým, čo som tu prežil. S trénovaním na odporúčanie lekárov musím skončiť, ale v Slovane mi už navrhli, aby som pomohol ako poradca pri vyhľadávaní talentov. Od futbalu určite neodchádzam. S tým sa rozlúčim až v krematóriu.“
Samozrejme, úspechom mojej kariéry bolo víťazstvo v PVP so Slovanom v roku 1969. Osobne som to však takto nebral, pretože ten zápas mi veľmi nevyšiel. Vrcholný zážitok bol pre mňa remízový zápas 2:2 na Maracane pred 120 000 divákmi proti Brazílii s Pelém.
