Predvianočné obdobie malo pre našich predkov magický nádych. Začínalo sa to 25. novembra na sviatok Kataríny, čo bol prvý významný deň zimného obdobia. Konali sa vtedy posledné tanečné tzv. katarínske zábavy. Potom nasledoval 30. novembra sviatok Ondreja, čo bol najčarovnejší deň v roku, keď sa ľudia venovali vešteniu.
Napríklad liatím olova - Ondreju, Ondreju, olovo na teba lejú... Mladé devy si liatím olova cez dierku v kľúči alebo varením pirohov s lístočkami „zisťovali“ viac o svojom nastávajúcom. Na sviatok Barbory (4. decembra) chodili bielo odeté dievčatá a ženy z domu do domu a husacím krídlom vymetali kúty príbytkov ľudí aj zvierat od všetkého zlého. Na Mikuláša 6. decembra chodili po domoch strašky (slamené masky, masky kozy a chlapa s medveďom) alebo krampus, ktorých neskôr nahradil Mikuláš. A potom prišiel 13. december - Lucia, čo rada deti pobíja.
Stolček do kostola
V mnohých dedinách na Spiši muži a mládenci vyrábali od Lucie do Štedrého večera z dreva stolčeky bez jediného klinca alebo cedidlá. Cez polnočnú omšu pomocou nich potom videli strigy z dediny. Tie sedeli počas omše chrbtom k oltáru. Hovorí sa, že ich tak raz spoznal ždiarsky farár, ktorý sa na ne v kostole oboril. Keď po omši vyšiel z kostola bez kňazskej štóly, strigy si ho vystriehli a roztrhali ho na kúsky...
Ochranné rituály
V podtatranských Batizovciach gazdovia pred večerným zvonením pred Luciou poznačili maštaľné dvere krížom a pokropili ich svätenou vodou. Dobytku dali lízať posvätenú soľ s cesnakom. Takto dobytok chránili pred strigami. Ženy a dievky v Liptove a na Spiši večer pred Luciou už nepriadli. Verilo sa totiž, že ktorá by priadla, zahrdúsila by ju Lucka, Lucja, Luca. Aby sa chránili, deň pred Luciou gazdiné poobracali všetok kuchynský riad hore dnom. Tým jej zabránili vstúpiť do domu. V Lendaku zase sejú na Luciu do hrnčekov ovos. Ak do Štedrého večera vyrastie aspoň do výšky 20 cm, predpovedá to bohatú úrodu.
Etnologička Elena Bekešová z Podtatranského múzea v Poprade o zvykoch spojených s Luciou prezradila viac. „Tento deň sa považoval za najvýznamnejší zo stridžích dní. V ľudových vrstvách považovali Luciu za najväčšiu bosorku. Účinným ochranným prostriedkom bol cesnak. Dospelí aj deti jedli chlieb s cesnakom, cesnakom natierali kľučky na dverách domov aj maštalí. Dobytok chránili tak, že mu cesnak dávali žrať. Cesnak však musel mať odrezané konce. Ak by totiž striga vošla do maštale a zacítila by cesnak, snažila by sa ho dostať von pokrikom: Cesnak, von z kravy! Správne orezaný cesnak však mohol odpovedať: Ako vyjdem z kravy, keď nemám chvosta ani hlavy!“
Hľadanie lásky
Mládenci, aby vyhnali strigy, chodili z jedného konca dediny na druhý a snažili sa stále robiť poriadny lomoz a hluk. S palicami v ruke behali okolo plotov a rapkali na ne. Svoje miesto mali aj ľúbostné čary. „Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik hodili do ohňa. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik, a tak sa dozvedeli meno toho pravého,“ hovorí etnologička. Lucia je spájaná naozaj s mnohými zvykmi a rituálmi. Ten, kto chcel napríklad do roka na Spiši zbohatnúť, musel si na Luciu položiť mincu pod pätu v topánke a chodiť tak až do Štedrého večera.
Silná svätica
Je úžasné, ako sa pohanské zvyky ľudovej kultúry miešali s kresťanskou tradíciou. Z Lucie zo Syrakúz sa stala svätica. V mladosti, asi pred 1 700 rokmi, dala sľub, že svoj život zasvätí Bohu. No jej ako zbožnej kresťanke vnútili sobáš s pohanským ženíchom, ktorého očarili jej nádherné oči. Ona svoju situáciu vyriešila tak, že si oči vylúpla a na miske ich poslala svojmu mužovi. Panna Mária ju za to odmenila ešte krajšími očami. Meno Lucia dnes patrí k rozšíreným ženským menám. Vraj sú to čestné ženy s veľkou pokorou, ktoré intelektuálne skoro dozrievajú. Sú veľmi pôvabné a priateľské, no ich citový život je neraz komplikovaný. Lucie majú výrazný zmysel pre zodpovednosť a svoje budúce povolanie pokladajú za celoživotné učenie, preto si väčšinou vyberú náročnú profesiu.
