Európska komisia zverejnila celoeurópsky prieskum Eurobarometer, ktorý skúmal postoje podnikateľov ku korupcii. Ročné náklady spôsobené korupciou sú obrovské. Predstavujú až 120 miliárd eur. Len pre porovnanie ide takmer o objem ročného rozpočtu EÚ. Každá z krajín čelí v oblasti korupcie osobitným výzvam. Mnohé z krajín EÚ prijali protikorupčné opatrenia, za kratší koniec však ťaháme pri ich uplatňovaní v praxi. V rámci prieskumu Európska komisia skúmala výskyt jednotlivých druhov korupčných praktík, vplyv na verejné obstarávanie, úplatkárstvo vo vzťahu k politickým stranám a vyšším úradníkom a spôsob odhaľovania a stíhania korupcie.
Okrem korupcie považujú podnikatelia za najväčšie prekážky pri podnikaní vysoké dane, rýchlo sa meniacu legislatívu, administratívnu záťaž vymožiteľnosť pohľadávok a rodinkárstvo.
Z pohľadu jednotlivých sektorov ekonomiky, korupcia sa podľa podnikateľov najviac vyskytuje v stavebníctve, strojárenskom a elektrotechnickom priemysle a vo finančnom sektore.
Rodinkárstvo považujú sa považuje za rozšírené najmä v krajinách južnej Európy (Grécko, Bulharsko a Taliansko), na Slovensku ho vníma ako problém 55 % podnikateľov. Až v 10 štátoch EÚ korupciu považuje za problém aspoň polovica podnikateľov. Najkritickejšia situácia je v Rumunsku, Grécku, Bulharsku a Taliansku. Na Slovensku považuje korupciu za problém 58 % podnikateľov. Na opačnom konci sú v tomto smere Fínsko, Estónsko, Švédsko, Veľká Británia a Dánsko. V poslednej menovanej krajine považuje korupciu za problém len 2 % podnikov. Pokiaľ ide o výskyt korupcie, za veľmi rozšírenú ju považuje 92 % respondentov na Slovensku. Situácia na Slovensku sa v tomto ohľade v porovnaní s rokom 2013 nezmenila.
Najčastejšími korupčnými praktikami v Európe sú uprednostňovanie priateľov a rodiny v rámci obchodovania, daňové podvody, rodinkárstvo v štátnych inštitúciách, finančné príspevky politickým stranám výmenou za verejné zákazky, či vplyv na politiku, úplatky vo forme darov, či dovoleniek, finančné úplatky a provízie. Pokiaľ ide o Slovensko, najčastejšie uvádzanými praktikami sú daňové podvody a obchádzanie DPH, rodinkárstvo v podnikaní, provízie a úplatky v peňažnej forme. Až v 22 krajinách EÚ sa úplatkárstvo a zneužívanie moci na centrálnej úrovni považuje za veľmi rozšírené. Na Slovensku tento jav vníma 77 % podnikateľov. To kontrastuje s výskytom tohto javu na regionálnej a lokálnej úrovni, kde nastal v porovnaní s rokom 2013 desaťpercentný pokles.
Eurobarometer skúmal aj mieru citlivosti na úplatky. Skúmala sa minimálny objem hodnoty, či už vo forme peňazí alebo v nepeňažnej forme, ktorú by podnikatelia už vnímali ako úplatok. Pre vyše 40 % podnikateľov v Európe by už hodnota v rozmedzí 1-50 euro predstavovala úplatok, 15 % podnikateľov by za úplatok považovala až hodnotu od 51-100 eur a pre 14 % má hranicu vnímania úplatku až na úrovni 201 eur.
Pokiaľ ide o výskyt korupcie vo verejnom obstarávaní, Eurobarometer sa zameral na podniky, ktoré sa v posledných troch rokoch zúčastnili procesu verejného obstarávania. 34 % z týchto podnikov sa domnieva, že korupcia im zabránila v úspešnosti v tendri. Na Slovensku takýto názor zastáva 54 % podnikov, čo je o 3 % menej ako v roku 2013. Za najčastejšie nedostatky vo verejnom obstarávania podnikatelia v Európe považujú na mieru šité podmienky tendra (59 %), nejasné hodnotiace kritériá (54 %), konflikt záujmov pri hodnotení ponúk (53 %) a kartelové správanie medzi uchádzačmi (49 %).
Zber dát sa uskutočnil formou individuálnych rozhovorov v čase medzi 21. septembrom 2015 a 9. októbrom 2015 na vzorke 7996 podnikateľov.
