KOŠICE - Ich život visel na vlásku. Ocitli sa v kóme a lekári im nedávali
takmer žiadnu šancu na uzdravenie. Balansovali medzi životom a smrťou,
no zázračne sa uzdravili a zostali medzi nami. Dojímavé príbehy štyroch
kriticky chorých pacientov z východného Slovenska sú prejavom vďaky
všetkým obetavým záchrancom.
Martin Orosz (35)
Cítim sa ako po generálke!„Pred štyrmi rokmi som náhle ochorel. Mal som problémy s trávením, nemohol som jesť ani piť. Zo 105 kíl som schudol na 45,” vraví dnes už uzdravený Košičan Martin Orosz (35), ktorého v umelom spánku udržiavali až dva mesiace! Jeho diagnóza znela pankreatitída a šance na prežitie mal veľmi nízke. „Boli takmer nulové. Prakticky som už bol na onom svete,” hovorí čerstvý otec trojtýždňovej dcéry Lenky, ktorý doteraz absolvoval šesť operácií. Vďaka lekárom a veľkej túžbe žiť sa však dal dokopy. „Som nový človek - po totálnej generálke!” povedal M. Orosz.
 |
Rastislav Kostík (33) V nebíčku ma ešte nechceli„Na problémy so štítnou žľazou som takmer doplatil životom. Presne pred rokom som upadol do kómy a vrtuľníkom ma previezli do Košíc,“ spomína si údržbár Rastislav Kostík (33) z Hrabušíc. „Som síce veriaci, ale v nebíčku ma ešte asi nechceli. Túžil som žiť a zubatú som odohnal,“ dodal mladý muž, ktorý sa zotavuje z ťažkej choroby. V bezvedomí bol až trikrát, naposledy až šesť dní, na ktoré si však vôbec nepamätá. „Bola mi len zima a cítil som sa veľmi unavený. Keď som sa prebral, donekonečna som si kládol otázku, prečo som vlastne chorý, keď vôbec nepijem ani nefajčím.“ |
 |
Irena Móréová (41) Pol hodiny mi nebilo srdce!„Bolo to hrozné, priam neskutočné, ale skončilo sa to šťastne!” opisuje utrpenie Ireny Móréovej (41) jej muž Gabriel (44) z Beše. Pred dvomi rokmi jeho žena náhle odpadla v záhrade a prestalo jej biť srdce! „Trvalo to vyše pol hodiny. Manželka žije len vďaka duchaprítomnosti suseda, ktorý ešte pred príchodom sanitky začal s masážou srdca a umelým dýchaním,“ rozpráva G. Móré, ktorého manželka po tejto príhode „zabudla“ hovoriť po slovensky. V košickej nemocnici potom ležala v kóme ešte asi tri týždne. |
 |
Zuzana Kajlová (29) Mŕtvi ju volali k sebe...„Dcére sa tesne pred pôrodom začali tvoriť krvné zrazeniny,” povedala nám Košičanka Veronika Kočišová. Už štyri roky sa stará o dcéru Zuzanu Kajlovú (29), ktorá už medzi nami vlastne nemala byť. Jej stav bol podľa lekárov beznádejný. „Po pôrode sa mi veľmi ťažko dýchalo a odrazu som na šesť týždňov upadla do kómy. Ocitla som sa v akejsi priepasti. Videla svojho otca i babičku, ktorí už zomreli. Volali ma k sebe, ale chcela som byť naďalej so svojou malou dcérkou Tamarkou,“ spomína si na zážitky v kóme Zuzana, ktorá pred ochorením pracovala v banke. Po náhlej príhode dnes ťažšie rozpráva a chodí len o palici. |
BOLI TO BEZNÁDEJNÉ PRÍPADY„Stav všetkých štyroch pacientov bol takmer beznádejný. Postupne im zlyhávali viaceré životne dôležité orgány. Dýchali za nich len podporné prístroje, no liečba zabrala. Z najhoršieho sa dostali aj vďaka neochvejnej túžbe. V prípadoch kómy sa občas stáva, že zabudnú hovoriť po slovensky, a rozprávajú len rečou, ktorú sa naučili ešte v detstve,“ uviedla Monika Grochová, primárka kliniky anestéziológie FN L. Pasteura v Košiciach, na ktorej liečili všetkých štyroch pacientov.
