"Aj pri dvanástich chodoch sa však varilo iba toľko jedla, aby si každý z rodiny mohol z jednotlivých chodov dať, ako sa hovorí za lyžičku," ozrejmila historička a etnologička Katarína Nádaská. Gazdinky používali na prípravu domáce suroviny, dominovali strukoviny a obilniny, ktoré si ľudia dopestovali. Varili z nich kašu. "Na stole tak nechýbala šošovicová, fazuľová, ovsená či kukuričná, ale aj krupicová kaša, ktorú volali Ježiškova," vysvetlila historička.
Začiatok štedrovečernej hostiny patril modlitbe, hlava rodiny predčítavala zo Svätého písma. Prvým chodom boli oblátky, na ktoré sa urobil cesnakom krížik. "V Bratislave a okolí sa jedli oblátky, na Záhorí sa konzumovali trubičky," poukázala na rozdiel Nádaská. "Robil sa i medový krížik na čelo, v prípade mladých dievčat vyjadroval aj želanie, aby si našli dobrého ženícha," dodala.
Po cesnaku a mede nasledovala vianočná polievka. Katolíci ju mali pôstnejšiu, v kapustnici evanjelickej rodiny nechýbalo ani mäso. Keďže Bratislavský kraj zahŕňa aj podunajskú oblasť, v tejto lokalite sa namiesto kapustnice varila vianočná rybacia polievka. Medzi jedlami nechýbali ani ryby, hlavne tie, ktoré rybári chytili v Dunaji. "Na rozdiel od súčasnosti neboli vyprážané, ale varené alebo pečené," pripomenula Katarína Nádaská.