Cesta z Bratislavy do Viedne trvá len hodinu. Zrána sú vlaky plné cestujúcich, ktorí idú pracovať do Rakúska. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) nedávno uverejnila štúdiu, podľa ktorej už vyše 300.000 Slovákov pracuje v zahraničí. K nim treba pripočítať 30.000 študentov, ktorí študujú v cudzine. Podľa prieskumu 70 % Slovákov žijúcich v zahraničí sa nechce vrátiť domov. Časopis The Slovak Spectator to pokladá za alarmujúce. Na otázku, čo by viedlo študentov k návratu, uviedli na prvom mieste vyššie mzdy. PAS upozorňuje na to, že mnohé slovenské firmy majú problémy, aby našli vhodný personál.
Odchod mladých ľudí má nepriaznivý vplyv aj na sociálny systém. Európsky štatistický úrad Eurostat vychádza z toho, že počet obyvateľov vo viacerých východoeurópskych krajinách bude dramaticky klesať. Počet obyvateľov Slovenska by sa mal do roku 2080 znížiť o viac ako 25 %. V Rakúsku by sa mal počet obyvateľov v rovnakom čase vďaka migrácii zvýšiť zo súčasných 8,4 na 9,6 milióna. Ako príklad pre obrovské rozdiely v príjmoch medzi Rakúskom a Slovenskom poslúži zdravotníctvo. Priemerný nástupný príjem zdravotnej sestry na Slovensku je menej ako 700 eur hrubého mesačne, v Rakúsku je to 1930 eur.
Slovenské zdravotné sestry sa s tým však neuspokojujú. Najprv demonštrovali pred parlamentom. Pretože to málo pomohlo, nedávno viac ako 1000 ich zatiaľ podalo výpovede. Obvinili vládu, že pri zákone o minimálnej mzde v zdravotníctve nepristúpila na ich požiadavky. Lebo zákon vidí len jednu minimálnu mzdu 695 eur. Čoraz viac postihnutých sa obzerá po nejakej práci v zahraničí. Jednou z možností v Rakúsku je 24-hodinové opatrovateľstvo. V Rakúsku je už 53.000 opatrovateliek z východnej Európy, ktoré sa starajú o starých ľudí. Z nich prišlo 56 % zo Slovenska a 32 % z Rumunska.
Pre mnoho sestričiek je to len medzistupeň, aby neskôr získali miesto v rakúskej nemocnici. Väčšina opatrovateliek nemá dostatočné zdravotnícke vzdelanie. Ich predložené kvalifikačné dokumenty sa v Rakúsku sotva skúmajú. Problémy na Slovensku nie sú výnimočné. Takmer vo všetkých východoeurópskych krajinách existuje exodus lekárov. Rakúska lekárska komora zozbierala údaje o zdravotníckom systéme na Balkáne a hovorí o regióne "medzi únikom lekárov a kolapsom systému". V rumunských nemocniciach panujú katastrofálne pomery. Priemerný mesačný príjem špičkových lekárov sa pohybuje medzi 250 až 1500 eurami.
V roku 2014 opustilo Rumunsko 2450 lekárov. Ich odchodom trpia najmä nemocnice. V nich pracuje len polovica počtu zdravotníkov v porovnaní s tým, čo stanovujú normy. V Srbsku zarobí atestovaný lekár maximálne 900 eur. V súvislosti s úspornými opatreniami sa mzdy lekárom znížili o 10 %. V Bulharsku 80 % študentov medicíny po skončení štúdia odchádza do zahraničia.
