Zo študentského výcviku sa štyria chlapci už nikdy nevrátili domov. Šestnásťroční chlapci Emil, Róbert, Juraj a Peter naposledy vydýchli v troskách dvoch lanoviek, ktoré sa pred 24 rokmi s nimi zrútili na Skalnatom plese. Horskí záchranári majú hrozivý pád pred očami dodnes. Streda 8. januára 1992 mala byť pre mladých študentov Stredného odborného učilišťa strojárskeho z Prievidze oddychovým dňom, zmena počasia ich však vyhnala na Skalnaté pleso.
Naspäť do Tatranskej Lomnice sa mali zviezť štvormiestnou kabínovou lanovkou. Kabína sa však neupla na ťažné lano a samospádom sa rozbehla po nosnom lane dole. V priebehu pár sekúnd pred stĺpom dobehla ďalšiu kabínku a vo veľkej rýchlosti do nej narazila. Nasledoval pád zo 42-metrovej výšky. Dvaja chlapci zomreli na mieste, ďalší dvaja boj o život prehrali v nemocnici. „Bola to taká veľká rana, že ju bolo počuť až na štarte. Ten pohľad bol desivý, jeden chlapec ostal dokonca zakliesnený v stožiari,“ spomína si horský záchranár Ladislav Šedivý.
Príčinou nešťastia bolo zlyhanie až troch technických faktorov. Smutným paradoxom však je, že len mesiac pred hrozivou zrážkou prešla lanovka kompletnou revíziou, kabínu smrti dokonca kontrolovali iba deň pred osudným pádom. Zrážku sa akoby zázrakom podarilo prežiť dvom chlapcom, jedným z nich bol aj Marek (40). „Karosériu aj lanovku vymeníte, život nie. Treba si vážiť každý moment a snažiť sa ho prežiť šťastne,“ dodáva muž, ktorý sa pred 24 rokmi druhýkrát narodil.
