Uznávaný duchovný, ktorý nezištne pomáhal ľuďom, rozdával lásku, nádej a robil tak lepšími veriacich Slovákov, ale aj ateistov, naposledy vydýchol včera o ôsmej hodine ráno v ružinovskej nemocnici v Bratislave. António, ako muža plného odpustenia a pokory oslovovali blízki ľudia, do poslednej chvíle bojoval so zákerným nádorom na pľúcach. Rakovina sa však v posledných mesiacoch rozšírila do celého tela. Svoje posledné dni tak Anton Srholec strávil na lôžku s tichou modlitbou na perách. Vedel totiž, že sa pomaly blíži koniec, a bol s ním zmierený. Slovensko na muža, ktorý si nedával servítku pred ústa, pokojne rozprával aj o homosexualite či o rozvodoch a nikoho pritom nesúdil, nikdy nezabudne!
Známeho odporcu komunizmu a filantropa, ktorý všade, kam prišiel, rozdával úsmev, prijali vo štvrtok skoro ráno na pneumologickom oddelení bratislavskej nemocnice. Do poslednej chvíle pri Srholcovi stála rehoľná sestra Rita Carberry, ktorá na Slovensko prišla v deväťdesiatych rokoch a bola kňazovou pravou rukou. Z Antóniovej smrti bola poriadne zdrvená, nedokázala o ňom hovoriť. „Prepáčte, dnes sa nebudem vyjadrovať,“ odvetila užialene. Len tri hodiny po tragickom skone milovaného kňaza sa vybrala navštíviť útulok pre bezdomovcov Resoty, ktorý Anton Srholec založil a roky viedol. Tamojším obyvateľom prišla zvestovať tragickú správu. Tí si na neho spomínajú len v dobrom. „Pomáhal každému napriek chorobe. Vždy keď mohol, sa tu zastavil a porozprával sa s nami, bude nám veľmi chýbať,“ povedal nám Mikuláš, ktorý v ubytovni žije a navždy zostane kňazovi vďačný.
Sociálny pracovník Michal, ktorý sa o jeho zverencov v útulku dlhé roky stará, už niekoľko dní vedel, že s otcom Antóniom je zle. „Veľmi sa mu zhoršil zdravotný stav. Predpokladali sme, že to bude otázka pár dní. Naposledy som sa s ním videl pred týždňom. Bol vychudnutý, ale do poslednej chvíle plný lásky, porozumenia a nádeje vo večný život,“ prezradil. Anton Srholec už síce nevládal posledné týždne chodiť, ale pravidelne telefonoval s bezdomovcami, a dokonca koordinoval rekonštrukčné práce. „Detaily pohrebu ešte nemáme, ale bude zrejme v Skalici,“ povedal Michal so slzami v očiach. Obyvatelia ubytovne sú z toho podľa neho veľmi smutní a mnohí veľmi plakali, keďže sa s Antóniom poznali skoro štvrťstoročie. „Naučil ma, čo znamená slovo láska - ako vyzerá pomoc ľuďom, to je niečo, čo som pocítil prvýkrát pri ňom,“ dodal.
Miloval ľudí na hrane
António, bojujúci s nevyliečiteľnou chorobou, býval v širšom centre Bratislavy skromne, v jednoizbovom bytíku. Susedia na neho nedajú dopustiť. „Prežili sme s ním krásne chvíle. Bol to človek, ktorý v sebe niesol lásku ku každému . To sa prejavilo aj pri bezdomovcoch. Miloval ľudí, ktorí boli na hrane. Išli sme spolu mestom a na kartóne videl kľačať žobráka. Podišiel k nemu a ponúkol mu bývanie u seba v Biskupiciach. To bol jeden zo znakov jeho obrovského srdca – ja mám a chcem dať aj tým, ktorí nemajú,“ povedala nám Marta Hlatká, ktorá roky vedľa neho bývala. Jej manžel spomína na to, ako u neho v izbe robili omše. „Vždy keď sa vrátil zo Skalice, doniesol demižón vína a spolu so mnou a ešte s jedným susedom sme si večer sadli a rozprávali sa. Potom povedal - dosť chlapi, ideme spať,“ zaspomínal so smútkom v hlase.
Nezabudnuteľný kňaz sa na verejnosti naposledy ukázal na výročie Nežnej revolúcie 17. novembra. Ako presvedčený odporca komunizmu varoval pred režimami, v ktorých vládne nesloboda. „Dnes nemôžeme zabudnúť na to, ako naši ľudia na Slovensku – 71-tisíc mužov a žien – bolo napchatých vo väzniciach a väznice boli ako veľké monastíry, kde ľudia hladovali a modlili sa. My nemôžeme zabudnúť na to, aké obete priniesli ľudia, ktorí boli zatvorení, diskriminovaní, odsunutí na vedľajšiu koľaj. My dobre vieme, my starí veteráni a pamätníci, aká daň sa platí za slobodu. Zápas o kvalitu demokracie však stále pokračuje, to nie je prechádzka ružovou alejou,“ predniesol vo svojom prejave. Komunisti mu neumožnili študovať teológiu, tak sa rozhodol pre útek. Chytili ho a vo väzení strávil desať rokov, väčšinu v uránových baniach v Jáchymove, ktoré mu zničili zdravie.
Choroba otca Antónia
16. júl
Objavili sa prvé správy o Srholcovej chorobe. Kňaz sa nezúčastnil na festivale Pohoda a svojim priaznivcom poslal odkaz. „Srdečne vás pozdravujem z oddelenia, kde mi pomáhajú vylízať sa a predĺžiť príkaz, ktorý som dostal ako rozkaz k odchodu. Bojujú o moje predĺženie a nateraz, chvalabohu, úspešne. Teším sa z posledných dní, ktoré sú mi dané.
17. júl
Nový Čas informoval o tom, že Srholec podstúpil chemoterapiu kvôli rakovine pľúc.
10. august
Zhubná choroba sa rozšírila do celého tela, napadla kosti a stala sa nevyliečiteľnou, sám António priznal, že už nevládze bojovať.
17. november
Kňaz pozbieral dostatok síl a poslednýkrát sa objavil na verejnosti. Známy odporca komunizmu sa zúčastnil výročia nežnej revolúcie po boku prezidenta Andreja Kisku. Na slávnostiach predniesol príhovor, ale v dôsledku únavy väčšinu času sedel.
30. november
Navštívil ho dlhoročný priateľ a politik Ján Figeľ. Podľa neho sa na bolesti nesťažoval, dostával výživu do žily a s vďakou prijímal každý deň, ktorý mal k dispozícii.
7. január
António prehráva boj so zákernou chorobou v ružinovskej nemocnici na oddelení pneumológie.
