V umelom spánku zápasila o život a lekári jej museli amputovať ľavú nožičku. Teraz však za pomocí barlí po prvý raz vstala a s obrovským odhodlaním prešla zhruba 20 metrov. Jej najväčšou motiváciou je vysnívaná sestrička Sofinka, ktorá sa narodila krátko pred Vianocami. Malého anjelika by raz chcela kočíkovať.
Ako nám prezradil otec Miroslav, len čo prišiel s manželkou a malou Sofinkou domov, Simonka sa spolu so svojím najstarším bratom Alexom (15) rozhodla niečo podniknúť. „Nechcela, aby sa k malej musela šúchať po zadku a potom sa vyšplhať na sedačku, ale mohla sa k nej dostať ľahšie,“ vysvetľuje otec.
Ako dodáva, sestričku si doslova vymodlila a má z nej obrovskú radosť. Simonka sa najprv snažila postaviť na nožičku, čo sa jej aj za pomoci brata podarilo. Neskôr sa rozhodli, že vyskúšajú aj barly. „Asi po 20 minútach na nás syn skríkol, aby sme sa prišli pozrieť, ako Simonka chodí,“ hovorí Miroslav, ktorý neveril vlastným ušiam. Pri pohľade na dcérine prvé krôčiky s barlami len ťažko zadržiaval slzy dojatia. „Bola to paráda. Síce ešte barly dáva ďaleko od seba, no postupne sa to určite zlepší,“ povedal šťastný otecko. V pokrok verí aj Simonka.
„Neviem sa ešte poriadne otáčať, ale s bratom to skúšame. Chcela by som kočíkovať svoju malú sestričku, no z vozíka sa to nedá. Chcela som sa preto naučiť chodiť,“ tvrdí malá bojovníčka, ktorá nestráca odvahu. Podľa otca je Simonka malý živel, no napriek tomu stále dochádza k chvíľam, keď ju zaplaví vlna smútku. Už nikdy sa totiž nebude na ihrisku jašiť s deťmi tak ako kedysi. Vďaka prvým krokom sa jej však podarilo rozhýbať členok. O tom, či ešte bude potrebovať operáciu však rozhodnú lekári. Simonku čaká viacero vyšetrení, ku koncu mesiaca by sa malo rozhodnúť, či dostane protézu.
O jej život bojovali aj naši čitatelia
Simonku prešiel domiešavač, keď bola s bračekom Dávidkom (6) na prechádzke a ona prebehovala cez cestu. S ťažkými zraneniami ju previezli do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, kde sa začal jej boj o život. Lekári jej museli amputovať ľavú nožičku. Pani Veronika, ktorá bola pri Simonke až do príchodu záchranárov, si ju aj jej súrodencov veľmi obľúbila. Doteraz ju chodia navštevovať do Zohora a volajú ju babka. Chodia spolu na výlety či na plaváreň. O život malej princeznej zabojovali aj čitatelia Nového Času. Ukázali svoje veľké srdce a bojovníčke darovali 31 litrov krvi.