Ten potom siahol na život aj sebe. Na povrch vyplávali nové odhalenia o tomto človeku. Novému Času sa ozval čitateľ, ktorý tvrdí, že o Štefanovom obťažovaní blondínky vedeli aj jeho kamaráti. Mohli zabrániť hroznej tragédii?
Čitateľ tvrdí, že Štefan mal problémy so zákonom a s drogami už dávnejšie. „Prezývali ho Pišta, na Kramároch bol známa firma. Konzumentom a dílerom pervitínu bol dlhé roky. Matka ho vyhodila z domu, zadlžil rodinu. Jeho záľubou bolo robiť ľuďom, ktorí nehrali jeho hru, peklo. Udával ich, pichal gumy na autách,“ napísal Novému Času človek, ktorý Štefana pozná. Jeho najlepším priateľom bol bývalý kolega Juraj. „Boli v dennodennom kontakte. Navštevovali sa aj s jeho manželkou. Ľudia, ktorí s ním boli v kontakte, vedeli, ako robí Dáške zo života peklo, hádky boli na dennom poriadku. Prenasledoval ju, vozieval ho Juraj či už do Skalice, alebo po Bratislave,“ pokračuje čitateľ. Štefan sa vraj netajil tým, že si kúpil zbraň.
Kamaráti mlčia
Nový Čas vyhľadal jeho kamaráta doma. Rozprávala sa s nami iba jeho manželka. „Je mi ľúto, ja ani manžel nechceme s vami o tom hovoriť. Viete, je to také... Ja som ho poznala iba málo,“ povedala mladá žena. Kontaktovali sme aj vrahovho brata. Ten žije a pracuje v hlavnom meste. Nový Čas sa ho pýtal, či vedel o tom, že jeho brat Dagmar terorizuje a že má nelegálnu zbraň. Ani on sa ku skutkom a k osobe svojho brata vyjadriť nechcel. Štefanovi rodičia už nežijú. Podľa susedov mama zomrela dávnejšie a otec pred vyše tromi mesiacmi.
Na štadióne ho už nechceli
Štefan pracoval na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Jeho kolegovia dostali zákaz sa baviť s médiami. Jeho priamy nadriadený nás odkázal na Správu rekreačných a telovýchovných zariadení, pod ktorú zimák spadá. „Pracovník v organizácii STARZ pracoval od 1. 3. 2013 do 31. 12. 2015, pracovný pomer sa skončil uplynutím dohodnutého času, vykonával pracovnú funkciu údržba vonkajších plôch,“ uviedla hovorkyňa organizácie Michaela Velická. Štefanovu údajnú agresivitu a problémy s drogami komentovať nechcela. Faktom teda zostáva, že zmluvu s ním nepredĺžili a o zamestnanie prišiel len pár dní pred ohavným činom.
František Skokan, psychológ
„Ak bol závislý, bol to najväčší spúšťač. Osoby môžu byť závislé od drog, ale aj vzťahov. Ak o to prídu, prichádza skratové konanie. To, že stratil otca a aj zamestnanie, vyzerá skôr ako súhra náhod. Urobil to predsa dobrovoľne a zmluvu v práci mu nepredĺžili zrejme pre jeho správanie.“
Nie je možné, že polícia eviduje len jedno oznámenie
Niečo tu nesedí! Tereza (27), dcéra chladnokrvne zavraždenej Dagmar († 45), vyjadreniu polície o počte podaných trestných oznámení na Štefana K. († 37) nerozumie. Tvrdí, že mesiace pred smrťou jej matky chodili spolu na políciu pravidelne. Bola svedkom toho, ako Dagmar podala niekoľko oznámení a priložila aj lekársku správu o ublížení na zdraví.
Urobila polícia chybu? „Na prelome júna a júla sme boli prvý raz spolu s mamou podať trestné oznámenie na polícii v Senici. Priniesli sme aj papier od lekára o tom, že Štefan mamu napadol v jeho byte v Bratislave a spôsobil jej podliatiny a otras mozgu,“ spomína Tereza, ktorá tvrdí, že pretože mame ublížil v Bratislave, senecká polícia všetky dokumenty o prípade aj s lekárskou správou odfaxovala na políciu v hlavnom meste. „Asi o týždeň sme boli na vypočúvaní v Bratislave a potom opäť. Mama vždy chcela podať trestné oznámenie, aj som bola v tom, že sme ho podali, keď teraz vyšlo najavo, že evidujú len jedno, ostala som v šoku. Kde sú ďalšie, nezapísali ich?“ pýta sa dcéra Tereza.
Polícia však eviduje len jedno trestné oznámenie na Štefana. „V prípade trestného oznámenia na Štefana K. bola vec ukončená odovzdaním na priestupkové konanie, kde na toto konanie v rámci priestupku bol príslušný OÚ Bratislava I,“ informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Podľa dcériných slov Dagmar v každom prípade žiadala aj to, aby mal Štefan zákaz priblíženia sa k nej a jej deťom, na čo však polícia mala povedať, že to nie je možné. Keď v októbri prebral v Bratislave Dagmarin prípad iný vyšetrovateľ, ženy sa mali dozvedieť príšernú vec. „Lekárska správa sa stratila. Mysleli sme si, že do Bratislavy prišla, no keď sa zmenil vyšetrovateľ, ten prvý sa tváril, že nikdy nijakú správu nedostal,“ čuduje sa smútiaca Tereza.