Karol Polák († 81), ktorý skonal v nedeľu v bratislavskej nemocnici, viackrát počas života vysvetľoval, ako prišlo k legendárnej vete: „Bodaj by aj u nás bolo viac takých Kokotov!“
O situácii, pri ktorej hláška vznikla, rozprával Polák takmer v každej televíznej relácii. Opisoval ju tak v Show Jana Krausa, ako aj vo Všechnopárty Karla Šípa.
Manfred ho očaril
Vzniklo tak viacero verzií. Je možné, že samotný komentátor k historke časom čo-to popridával. „V NDR bol vynikajúci šprintér, dokonca majster Európy, a volal sa Manfred Kokot. Áno, tak sa volal. Kokot vtedy behal stovku za 10,1 sekundy,“ vysvetľoval Karol okolnosti mítingu z Berlína.
„Z našich tam boli šprintéri Dukly Praha Janeček a Mandlík, potom aj ďalší - nejaký Francúz, Američan, Rus. Keď som videl tú štartovku, vedel som, že to nemôžem nechať len tak!“ Krátko po štarte začal potvrdzovať favorit svoju úlohu: „Bum, vybehli. Manfred mal okamžite náskok a suverénne vyhral. Naši - predposledný a posledný, na 7. a 8. mieste. No čo som mal povedať? Podľa očakávania zvíťazil Manfred Kokot z NDR, druhý bol nejaký Francúz, tretí Američan. A naši, žiaľbohu, predposledný a posledný. Tak som si povzdychol, že aká škoda, že u nás doma nemáme tiež takýchto Kokotov.“
V čase vrcholiaceho socializmu a štátnej propagandy to nemohlo ostať bez ohlasu! „Okamžite telefonát z Prahy, z réžie. Soudruhu, to si nemohol povedať inak? A ja, že či som mal jeho meno preložiť do češtiny. Keď je Kokot, je Kokot.“
Komentátorský klenot
Aj táto zľudovená príhoda potvrdzuje, že vďaka nevídanému daru reči a schopnosti narábať so slovom bol bratislavský rodák klenotom medzi slovenskými športovými komentátormi. Zaradil sa do galérie legiend ku Gabovi Zelenayovi či Ivanovi Niňajovi. Posledná rozlúčka s Karolom Polákom sa uskutoční v piatok o 16.15 hodine v bratislavskom krematóriu.
Smútia aj kolegovia v Česku: Počas pretekov recitoval básničky!
Karol Polák pracoval 52 rokov v Československej televízii, neskôr chvíľu aj v STV. Hold mu dnes vzdávajú aj vtedajší mladší kolegovia z ČST, ktorí už medzičasom tiež patria k hviezdam.
„Páčil sa mi spôsob, akým zakončoval Pohárový výber či Zrkadlo kvalifikácie. Vždy mal na konci nejaké posolstvo. Počas kvalifikácie MS v Mexiku 1986 to už s nami vyzeralo zle a on povedal: Azda ešte dýchneme do tej mexickej pahreby...“ zaspomínal si pre denník Blesk trebárs Robert Záruba:
„Napríklad na olympiáde v Grenoble 1968 komentoval zápas ZSSR – ČSSR. Hrozná dráma, Sovieti na konci znížili a on hovorí: Dzurilla si musel pripadať ako pod tankami T34. No a o pol roka sme ich tu naozaj mali.“ Petr Vichnar s ním od roku 1988 spolupracoval pri krasokorčuliarskych podujatiach: „Mal špecifický prejav. Pri tancoch dokonca zarecitoval aj úryvky z básní.“
Podľa Petra Svěceného sa konali v športovej redakcii aj turnaje v napodobňovaní Karola Poláka! „Sám Karol pritom skončil až na štvrtom mieste, vyhral Robert Záruba. Ale napodobňoval ho takmer každý – bol to taký náš kolorit v 90. rokoch. Polák bol akoby z inej dimenzie, svojím prejavom nepochybne predbehol dobu.“
