Hovorí sa, že z budovy skočil pre zlé známky. V základnej škole, ktorú Patrik navštevoval, však tomu nedokážu uveriť. Učitelia aj spolužiaci sú z jeho smrti zdrvení. Na pomoc im dokonca museli prísť aj školskí psychológovia. Podľa riaditeľky školy Magdalény Benkovej odchádzal Patrik so svojimi spolužiakmi zo školy s úsmevom na tvári.
Po šiestej vyučovacej hodine sa s nimi vybral do neďalekého Auparku, kde sa mali hrať na streche garáží. To, čo nasledovalo potom, žiakov zlomilo. „Je to tragédia, pracujeme so psychológmi, aby to deti vedeli stráviť, rovnako ako učitelia,“ prezradila riaditeľka, ktorá si kladie otázku, ako sa tam vôbec mohli žiaci dostať. Podľa jej slov tam však chlapci chodili zrejme častejšie, zvyknú tam totiž skejtbordovať. Garáže, kde došlo k obrovskému nešťastiu, sú pre ľudí bežne dostupné.
Bol to priemerný žiak
Podľa slov riaditeľky bol Patrik ako ostatní chlapci. „So spolužiakmi sa zabával, vyvádzal ako každé dieťa v jeho veku,“ hovorí. Rovnako to bolo aj v osudný deň. Informácii o tom, že by Patrik mohol skočiť zo strechy pre známky na blížiacom sa polročnom vysvedčení, nechce veriť.
„Bol to priemerný žiak, známky mal rovnaké ako minulý rok. Mával aj trojky, ale nebol na prepadnutie. Neviem, prečo by to malo byť najväčším motívom,“ prezradila riaditeľka. O tom, či mohlo školáka trápiť aj niečo iné, nevedela. „Jeho triedna učiteľka je z toho zdrvená. Dozvedeli sme sa to až od polície, ktorá sem prišla. Obe sme večer rozmýšľali nad tým, čo sa mohlo stať,“ uzavrela Benková.
O známkach sa bavte pokojne
Detský psychológ Miron Zelina
„Rodičia by sa mali o výsledkoch dieťaťa rozprávať otvorene, priamo a veľmi pokojne. Mali by riešiť to, či sa dieťa stotožňuje zo známkami, či si ich zaslúži. Je dôležité hľadať príčiny úspechov a neúspechov. Rozhovor by mal vyústiť do záväzku zlepšenia známok, a to nielen slovami, ale aj konkrétnymi krokmi ako doučovanie či zmenenie režimu dňa. Rodič musí dieťaťu veriť, podporovať ho a vytvárať mu podmienky na zlepšenie sa. Za každý úspech ho pochváliť.“