Práve on však zastupoval českú obec pri poslednej rozlúčke s týmto výnimočným reportérom. „Bol to môj najťažší priamy prenos,“ priznal v rozhovore pre Nový Čas v bratislavskom krematóriu.
? Čo pre vás znamenal Karol Polák?
- Karči bol jedným z najväčších profesionálov športového komentovania vôbec. Jeho veľkou prednosťou bola práve profesionalita. Začínala neobvyklým a podmanivým hlasom, ktorý miloval celý národ. K tomu musím pridať citlivé rozloženie informácií počas prenosu. My všetci sme sa od neho mohli v tejto sfére len a len učiť. Myslím si, že ak niekto bol na komentátorskom fóre najlepší, tak to bol práve on. Bol svojský, nepokazil žiadny žart. Na kávičkách za Pomníkom SNP vždy vykladal humorné historky. Bola s ním zábava, ale keď mal pred sebou prenos, tak sa z neho stal ozajstný profesionál. Dokázal sa maximálne sústrediť a možno práve jeho herecká príprava hrala v jeho prejave veľkú úlohu. Nikto z nás nemal také hlasové vzdelanie a bolo to vidno. Bez zveličovania. Po jeho hlase šaleli všetky ženy v Československu.
? Ako si na neho spomínate ako na kolegu, čo všetko ste s ním absolvovali?
- Absolvoval som s ním hokejový šampionát v Göteborgu 1981, kde sme boli spolu pri jednom mikrofóne. Potom som s ním bol pri futbalových prenosoch a štyroch alebo piatich olympijských hrách. Ale na rozdiel od Víta Holubca alebo Štěpána Škorpila sme sa kvôli rôznemu nasadzovaniu na športy priamo pri mikrofóne zase toľko nestriedali. Zo začiatku som sa mal od koho učiť a mal som v ňom aj výborného „parťáka“.
? Máte s ním nejaký osobný zážitok?
- Bol veľmi veselý človek, ktorý bol veľmi spoločenský, do partie. Vždy som ho zažil v spoločnosti. Tých príhod bolo veľa. Vrátili sme sa napríklad o druhej ráno z vysielania, navečerali sme sa a Karol spustil svoje historky. Rozprával o tom, ako prvý raz prišiel do Prešova, ako musel presviedčať trénerov, že futbalu naozaj rozumie. S Lackom a Niňajom som mal aj osobné vtipné zážitky, Karol si však chránil svoje súkromie. Nikdy som s ním nezažil záťah vo dvojici.
? Čo ste prežívali pri prejave nad rakvou svojho kolegu?
- Už tri dni som prežíval zvláštne pocity. Po prvý raz som hovoril nad rakvou, hoci mám už 66 rokov. Po prvý raz som hovoril nad rakvou kolegu a profesionála vo svojom odbore, ktorého som si veľmi vážil a vážiť si ho i budem. Bolo to pre mňa ťažké. Povedal by som to takto: Bol to pre mňa najťažší priamy prenos v živote!
