K tomu ako bonus neopakovateľnú priateľskú atmosféru a krásne výhľady na naše veľhory. Ale takýto zážitok nie je zadarmo. K tatranským chatám vedú strmé chodníčky, iba k niektorým tých pohodlnejších môže vyviezť auto či lanovka. Až 11 z celkovo 12 horských chát je otvorených aj v zime. Ako sa k nim dostať?
Chata pod Rysmi (2 250 m)
Ako jediná nie je v prevádzke celý rok. Zatvorená je od novembra do júna. Je to najvyššie položená tatranská chata. Chatu pod Rysmi otvorili v roku 1933 a jej prvým chatárom bol Alojz Krupitzer. Dnes chatu spravuje najstarší chatár - vekom aj služobne - Viktor Beránek (65). K chate sa dá dostať zo zastávky električky Popradské pleso za tri a pol hodiny po modrej a červenej značke v lete a v jeseni.
Chata pri Popradskom plese (1 500 m)
Chatu dali do prevádzky v roku 1961. Má veľkú jedáleň a viac ako 100 lôžok. Dá sa k nej dokonca dostať autom, nie však vlastným. Ak sa tam ubytujete, vyvezú vás tam. Pešo zo zastávky Popradské pleso to trvá ani nie hodinu po asfaltke. Sprevádzať vás bude modrá značka. Na chatu sa môžete vybrať aj zo Štrbského Plesa. Trvá to viac ako hodinu po červenej značke. Obe cesty sú nenáročné.
Náročnosť pešej cesty: ***
Chata Plesnivec (1 300 m)
Leží na pomedzí Vysokých a Belianskych Tatier. Postavil ju v roku 1932 Tibor Gresch, ktorého ako spišského Nemca po vojne deportovali a chatu znárodnili. Využíval ju TANAP ako výskumnú stanicu a pre verejnosť bola neprístupná. Od roku 1997 slúži verejnosti a dá sa v nej ubytovať. V zime je v prevádzke len cez víkendy. Ku chate sa dostanete z Tatranskej kotliny za jeden a pol hodiny po zelenej značke. Je to príjemná prechádzka lesným chodníkom, ktorú zvládajú aj pacienti z liečební.
Náročnosť pešej cesty: **
Bilíkova chata (1 240 m)
Vysokohorský turistický hotel len pár metrov od vrcholovej stanice pozemnej lanovky na Hrebienku. Dá sa tu najesť, občerstviť, ale aj ubytovať. Prvú chatu tu postavili pre 120 rokmi so zámerom vybudovať tu Studenovodské kúpele, vo februári 1927 však požiar zlikvidoval celú osadu. Nová chatu postavili v roku 1934. Pešo sa k nej dostanete asi za 40 minút zo Starého Smokovca alebo za hodinu a pol z Tatranskej Lesnej po žltej značke okolo Studenovodských vodopádov. Je to nenáročná pekná prechádzka s prevýšením asi 300 metrov.
Náročnosť pešej cesty: ***
Skalnatá chata (1 751 m)
Stojí na Skalnatom plese. Útulok pod skalným previsom využívali už koncom 19. storočia, hlavne kežmarskí turisti. Počas prvej svetovej vojny vojaci horskej brigády postavili okolo múry, a tak sa z nej stala chata. V 80. rokoch jej hrozilo zbúranie, no v roku 1993 ju Laco Kulanga, vysokohorský nosič, na vlastné náklady opravil a začal prevádzkovať. Najpohodlnejšie sa k nej dostanete lanovkou na Skalnaté pleso. No môžete k nej prísť aj pešo z Tatranskej Lomnice po zelenej značke za tri hodiny. Fyzicky je to namáhavé, musíte prekonať 800 výškových metrov.
Náročnosť pešej cesty: *****
Chata pod Soliskom (1 840 m)
Chatu dali do prevádzky v roku 1944 pri vrcholovej stanici prvého elektrického lyžiarskeho vleku. Do roku 1970 bola v prevádzke len v zime. Dnes ju nájdete otvorenú celý rok. Okrem dobrej pohody a chutného jedla sa tam môžete aj ubytovať. Na chatu sa dostanete pohodlne sedačkou zo Štrbského Plesa. Pešo je to síce tiež bezproblémová prechádzka, ktorá trvá asi hodinu, ale treba dávať pozor na lyžiarov. Od chaty sa dá za hodinu ešte vystúpiť na Predné Solisko. Z chaty je nádherný výhľad na časť Popradskej a Liptovskej kotliny a na končiare Nízkych Tatier.
Náročnosť pešej cesty: ***
Rainerova útulňa (1 305 m)
Je to prvá vysokohorská chata v Tatrách, ktorú postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Slúžila hlavne turistom pribúdajúcim pre rastúcu popularitu výstupov na Lomnický štít. Dnes je to miesto na občerstvenie, kde stretnete najpopulárnejšieho chatára, niekdajšieho nosiča a učiteľa Petra Petrasa (69). Chata je otvorená celoročne a okrem občerstvenia a suvenírov tam nájdete aj malé múzeum. Dostanete sa k nej z Hrebienka asi za 20 minút po červenej značke pohodlným chodníkom. Veľmi nenáročná, príjemná prechádzka.
Náročnosť pešej cesty: **
Zamkovského chata (1 475 m)
Postavil ju bývalý nosič a horolezec, pôvodom z Levoče, Štefan Zamkovský v roku 1943. Po Februári 1948 ju musel aj s manželkou a dcérou opustiť a ako kapitalista bol z Tatier vysťahovaný na juh Slovenska bez možnosti sa tam vrátiť. V roku 2003 ju od dcéry Zamkovského kúpila chatárka Jana Kalinčiaková, ktorá ju dodnes prevádzkuje a zveľaďuje. Chata je v prevádzke celý rok. Môžete sa tu aj ubytovať. Prístup je po červenej a zelenej značke z Hrebienka alebo zo Skalnatého plesa. Obe cesty zvládnete bez väčšej námahy za hodinu. Určite sa tam však nevyberte s kočíkom.
Náročnosť pešej cesty: ***
Téryho chata (2 015 m)
V máji 1898 v Malej Studenej doline richtár a niekoľko členov obecnej rady zo Starej Lesnej položili základy Téryho chaty. Už v júli 1899 dali chatu do prevádzky a slúži dodnes. Je otvorená celoročne s možnosťou ubytovania. Z Hrebienka po červenej značke po Zamkovského chatu a odtiaľ po zelenej sa za tri hodiny dostanete k chate. Je to vysokohorská túra s prevýšením asi 800 metrov, na ktorú musíte byť vhodne oblečení, obutí aj fyzicky pripravení. Jej návštevu však nebudete ľutovať.
Náročnosť pešej cesty: *****
Chata pri Zelenom plese (1 551 m)
Dlho známa ako Brnčalova chata stojí v krásnej panoráme, medzi 2 000 metrov vysokými štítmi a dolinkami, v ktorých je sneh po celý rok. Chatu začali stavať v roku 1894 a otvorili ju v roku 1897. Dá sa tam ubytovať, najesť, občerstviť. Z autobusovej zastávky Biela voda, si k chate zašliapete tri hodiny po žltej značke. Je to nenáročný výstup pohodlným chodníkom. K chate sa dá prísť aj zo Skalnatého plesa cez Svišťovku po červenej značke. Je to náročnejšia, aj keď kratšia cesta. Jej strmšia časť býva veľkú časť roka primrznutá, preto musíte byť veľmi opatrní. Tretia cesta je z Tatranskej kotliny cez chatu Plesnivec okolo Bieleho plesa po zelenej a červenej značke. Jednoznačne sa však cesta k chate oplatí pre prekrásny výhľad a priezračné zelené pleso.
Náročnosť pešej cesty: ***
Zbojnícka chata (1 960 m)
Je to v pravom zmysle slova vysokohorská chata. Stojí v ústí Veľkej Studenej doliny. Od novembra chate šéfuje mladučká Dominika Dejczöová (28). Pôvodnú chatu postavili v roku 1907 a po 91 rokoch úplne vyhorela. Nová zmodernizovaná je k dispozícii po celý rok s možnosťou ubytovania. Dostanete sa k nej z Hrebienka po červenej a modrej značke za dve a trištvrte hodiny. Je to vysokohorská túra, na ktorú treba mať vhodné oblečenie a obuv a už aj trochu kondície. Ale s prestávkami a trpezlivosťou to zvládnete aj s deťmi. Odmenou vám bude nádherný výhľad do doliny, ale aj na majestátne tatranské štíty a hlboké tatranské plesá.
Náročnosť pešej cesty: ****
Sliezsky dom (1 670 m)
Je to luxusný vysokohorský hotel s celoročnou prevádzkou, ktorý stojí na brehu Velického plesa pod najvyšším tatranským štítom Gerlach (2 655 m). Prvú chatu tam postavili v roku 1871, ale v roku 1874 ju zmietla lavína z Granátových veží. Väčšiu, krajšiu, pohodlnejšiu chatu, ale hlavne na bezpečnejšom mieste dali v roku 1895 do prevádzky členovia Sliezskej sekcie Karpatského uhorského spolku. Preto ten názov Sliezsky dom. Bohužiaľ, z 29. na 30. novembra 1962 chata do tla vyhorela. V roku 1965 sa začala výstavba „paláca pod Gerlachom“ a v roku 1968 ho dali do prevádzky ako moderný hotel. Vedie k nemu cesta pre autá, za poplatok vás tam vyvezú, alebo ak sa tam ubytujete, tak sa tam môžete vyviezť aj sami.
Pešo to z Tatranskej Polianky po zelenej značke zvládnete za menej ako dve hodiny alebo zo Starého Smokovca po žltej a zelenej značke za dve a pol hodiny. Je to asi 700-metrové prevýšenie a s dostatočnou časovou rezervou to zvládnete aj s deťmi. V Sliezskom dome sa môžete občerstviť, pokochať nádherným výhľadom, prípadne si ešte 30 - 40 minút zašliapať popod Večný dážď do ústia Velickej doliny.
Náročnosť pešej cesty: ***
