Dvojnásobný majster Európy a bratislavský rodák sa podľa vlastných slov nenechal od organizátorov dlho prehovárať, hoci situáciu komplikoval jeho zdravotný stav. Dnes 52-ročný bronzový medailista zo ZOH v Sarajeve (1984) priletel domov deň pred stredajším štartom šampionátu a hneď absolvoval tlačovú konferenciu. "Cesta bola dlhá, teraz je to už v poriadku," priblížil pri prvej otázke a hneď aj vysvetlil, ako to bolo s jeho štartom v exhibícii: "Nešlo ani o prehováranie, išlo o to, že som si v lete zranil druhé koleno. Mám 52 rokov a pýtam sa, ako dlho to ešte môžem robiť. Ale keď tá možnosť na vystúpenie v Bratislave prišla, nebolo ma treba prehovárať."
Sabovčík si netrúfal odhadnúť výsledkové šance jeho krajanov. "Šance Slovákov? Človek nikdy nevie, čo sa stane. Teraz je to strašne ťažké," uviedol muž, ktorému sa prisudzuje skočenie prvého "štvoráku" a nostalgicky pridal: "O tom, že som skočil prvý štvoritý, ani veľmi nepremýšľam, len keď mi to niekto pripomína. Chýba mi len to, že to už nemôžem robiť. Vždy som mal rád rokovú muziku. To závidím tým muzikantom, že čím sú starší tým sú lepší, u mňa je to naopak. Ale taký je život."
Dnešné krasokorčuľovanie ako tréner dobré pozná, no opäť s určitou nostalgiou zaspomínal na staré časy. "Venujem sa trénerskej práci. Človek teraz akoby musí trénovať s kalkulačkou. Je to úplne iné ako bol starý systém. Je to veľmi náročné. Aj piruety, ak ich nemáte, strašne strácate body. Ja som zo starej gardy, starý systém som mal rád, aj keď sme všetci na to nadávali, že je to politické. Ale dávalo to väčší priestor, aby sa prejavila individualita. Teraz už nie je taký priestor na nové veci. Je to také sterilizované."
