Na sociálnej sieti Facebook založili minulý rok Slováci zaujímavú skupinu s názvom Priznania cestujúcich vo vlaku. Ľudia tam môžu posielať svoje príhody či už veselé alebo smutné. „Chodí nám okolo 150 až 200 priznaní, väčšinou sa to týka len zoznamiek. Tie nie vždy zverejňujeme,“ uviedol administrátor stránky.
Najmä mladšie ročníky zaujíma skôr, aká slečna sedela vo vozni s modrou kabelkou ráno o 6.45 h v smere na Trnavu. Ako druhé ich najviac trápi nevychovanosť ostatných cestujúcich. Výnimkou nie sú ani negatívne správy na kvalitu železníc. „Nadávajú, keď vlaky meškajú a vozne sú v katastrofálnom stave,“ dodal. Pozrite si najzaujímavejšie priznania, s ktorými sa Slováci zdôverili na Facebooku.
1. „Videli ste niekedy niečo, čo ste vidieť nemali, pretože dotyčný/á v kupé si myslel, že spíte? Tak práve niečo také som videla aj ja. Pán v staršom veku, pôsobiaci veľmi kultivovane mal zrejme veľký nedostatok vreckoviek. Počas môjho "spánku" (oči mi oťaželi z pracovnej únavy), veľmi nenápadne siahol po záclonách na okne a fajnovo si smrkol. Dvakrát. Celý spokojný zastrčil záves za opierku sedadla, akože on nič. Ale JA som ťa videla usoplenec!“
2. „Šiel som raz s kamarátmi večer z BA do BB. Asi na pol ceste sme chytili vedľa nás skupinu podnapitých študentov. Zastali sme mimo stanice s tým že máme nejakú technickú pauzu... bola tma, vlak zastal uprostred ničoho a z vedľajšieho kupé sa ozývalo len hlasné expecto patronum (zaklínadlo z Harryho Pottera). Tak sme sa pridali.“
3. „Ten pocit keď sa meškanie vlaku zvyšuje a nakoniec to bolo nie 120 minút, ale 180 minút.“
4. „Jedného dňa som išla posledným rýchlikom z Trenčína do Bratislavy a bol neskutočne preplnený. Samozrejme, miestenky sme nemali. S partiou sme si teda sadli do prekvapivo prázdneho reštauračného vozňa a všetci sme si objednali najlacnejší čaj za 0.50 euro. Mali sme v pláne piť ten čaj až po Hlavnú stanicu, ale po nejakom čase nám prišiel čašník povedať, že v reštauračných vozňoch máme nárok byť len hodinu. Úsmev mu zamrzol, keď sme si všetci kúpili ďalší čaj. Pochopil, že odtiaľ neodídeme a nechal nás tam.“
5. „Chcela by som vyjadriť vďaku a uznanie všetkým gentlemanom, ktorí keď vidia nastupovať do vlaku dievča s kufrom, tak jej pomôžu. Je milé vidieť, že u nás ešte dobre vychovaní chlapci nevymreli.“
6. „Reagujem na predošlé priznanie o kufroch.. je to pre mňa samozrejmosťou, ak vidím, ako sa s batožinou trápi buď baba alebo niekto starší. Ale dostalo ma, keď som pribehol k babe, ktorá mala opätky vyššie ako Burj Khalifa a voňavka na tri kilometre. Opýtal som sa: „Potrebujete pomôcť?“ Ona na mňa hnusne pozrela a slušne povedané, poslala ma niekam. Tak reku okeeej. Pardón. Sadnem do vagóna, nebolo to kupé, išiel som nakoniec toho vagóna, kde sa to ona pokúšala naložiť hore. Potom počujem klopot a vzdychanie. Buchot (vykladala kufor hore na tie držiaky) a nebola sama, mala tam kamarátku. Tej sa začala sťažovať, jak je to ťažké a že môže je**ť chodenie do Blavy do školy. Také je***té stvorenie som ešte nevidel. Aj keď riťku malá dobrú.„
7. „Dneska aktivista, ktorý rozdával letáky o M.Kotlebovi vo vlaku, prišiel predstavil sa, ponúkol a jeden chalan v kupé mu povedal: „Vypadni volim Fica!“
8. „Povinná študentská výbava do vlaku.„
9. „Neznášam, keď si dám slúchadlá a pustím ľudovky (som folklóristka telom i dušou) a každý na mňa pozerá jak na zjavenie“
10. „S kamarátkou sme sa rozvalili v kupé a tvárili sme sa, že spíme, aby si k nám nikto neprisadol.“
11. „Dneska som hádzal papieriky po peknej baby vo vlaku. Pár sme si ich vymenili (mám 20), hehe.“
12. „Minule som si pustil porno vo vlaku na notebooku... Čo je na tom, keď niekto pozerá filmy, tak ja si môžem pustiť péčko... film jak film.“
A nakoniec jedno priznanie na zamyslenie.
13. „Dnes pri ceste osobným vlakom (Os 7818 KE-PP), som bol veľmi rád, že o 13:27 zaradili nové vozne, moju dobrú náladu z čistých pekných vozňov pokazila staršia pani, ku ktorej som si prisadol (vlak bol dosť plný). Po čase pozerám a ona šupky z arašidov po dojedení zosypala na zem, nevychádzal som z údivu. Chápem, že odpadkové koše sú v týchto vozňoch na nie veľmi viditeľnom mieste (v strede pod sedadlami), ale stále nechápem to, ako len tak a ešte z celou krásou ani to neskrýva všetko zosypala na zem. Namiesto toho, aby sme odpadky zabalili do vreckovky, igelitového vrecka a pod. a pri najbližšej príležitosti to vyhodili do smetného koša! Týmto by som len chcel poukázať na, to že mi ľudia si už naozaj nedokážeme nič vážiť, ideme starými vozňami stážujeme sa. A keď ideme novým tak zanechávame za sebou spúšť, asi v domnení, veď to za nami niekto pozametá, ale ako sa bude cítiť niekto, iný kto si sadne na to miesto po vás keď vystúpite??? Neceníme si ani prácu upratovačiek a pridávame im naschvál navyše prácu??? Začnime si viacej vážiť ľudí a veci okolo seba!“
