Hovorca ministerstva vnútra, policajný generál Saad Maan, povedal tlačovej agentúre AP, že múr bude tri metre vysoký a 100 kilometrov dlhý. Priekopa má chrániť prístup do mesta zo severu a severozápadu, jej rozmery odmietol konkretizovať. Do múru budú zakomponované betónové bariéry, ktoré už v mnohých častiach Bagdadu stoja, dodal.
Od Američanmi vedenej invázie do Iraku v roku 2003 je Bagdad dejiskom takmer každodenných bombových útokov, ktorých cieľmi sú najmä bezpečnostné sily a šiitská väčšina populácie. Zodpovednosť za väčšinu týchto útokov je pripisovaná Islamskému štátu a jeho predchodcom.
Prvé bezpečnostné múry okolo vládnych budov, bánk, policajných staníc, škôl a nemocníc sa v Bagdade objavili po invázii v roku 2003. Úrad vlády, ministerstvá, západné ambasády a agentúry OSN sa nachádzajú v tzv. Zelenej zóne, opevnenom silno chránenom území na západnom brehu rieky Tigrid. Opevnené v múroch sú však aj mnohé z mestských častí, pripomínajúc násilnosti medzi sunnitmi a šiitmi, ktoré v rokoch 2006-2007 takmer vyústili v občiansku vojnu v Iraku.
Generál Maan povedal, že múr a priekopu postavia vojenskí inžinieri približne 30 kilometrov od centra mesta a do šiestich mesiacov tak zredukujú počet kontrolných stanovíšť vnútri mesta o polovicu. Tým uvoľnia tisíce vojakov a policajtov, ktorí v súčasnosti kontroly v mesta vykonávajú, pre bojové povinnosti a súčasne uľahčia doprave v meste.
