Tento názor odznel na nedávnom VII. Vakcinologickom kongrese na Štrbskom Plese.
"Súčasný stav migrácie vyvíja silný tlak na verejno-zdravotnícke systémy všetkých dotknutých krajín. Aj keď migranti v súčasnosti nepredstavujú mimoriadne ohrozenie Európy prenosnými chorobami, prevencia má byť vnímaná ako priorita," uviedla vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Mária Avdičová, ktorá zastupuje Slovensko v najvyšších orgánoch ECDC (Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb).
"Výskyt prenosných chorôb je potrebné posudzovať z dvoch aspektov, a to šírenia prenosných chorôb medzi migrantmi samotnými a ich šírenia v populácii EÚ. V prvom prípade migranti vstupujúci na územie EÚ a najmä deti sú v rovnakom riziku šírenia prenosných chorôb ako domáca populácia EÚ. Práve tu je dôležité uvedomiť si obrovský benefit z dobre chránenej domácej populácie očkovaním. Migranti sú však aj v riziku chorôb, ktoré sa vyskytujú v krajinách, odkiaľ pochádzajú, ako aj v krajinách, ktorými prešli cestou do EÚ. Predstavujú teda zraniteľnú skupinu osôb," vysvetlila Avdičová.
Migranti žijú v limitovaných hygienických podmienkach, nehovoriac o riziku chorôb v súvislosti s chladným zimným počasím v Európe. Ďalším dôvodom je aj to, že mnoho z nich žije v malom priestore, čo predstavuje riziko zvýšeného výskytu respiračných nákaz či hnačkových ochorení. Je zvýšené riziko výskytu hlavne meningokokových inváznych ochorení, ako zápalu mozgových blán, osýpok, ružienky, varicely či chrípky. Veľké nahromadenie osôb na malom priestore môže tiež zvyšovať riziko výskytu vší, bĺch, zákožky svrabovej a chorôb prenášaných týmito parazitmi, ako i rôzne druhy týfusu alebo svrab.
Pravdepodobnosť výskytu chorôb sa dá ešte znížiť včasným rozpoznaním, diagnostikovaním a liečbou chorôb, a najmä preventívnymi opatreniami, predovšetkým očkovaním proti osýpkam, ružienke, mumpsu, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu či detskej obrne alebo invazívnym ochoreniam, ktoré spôsobujú niektoré baktérie.
