Nadšenci z Klubu železničných modelárov Bratislava budujú koľajisko, na ktorom nechýbajú miniatúry reálnych stavieb a budov hlavného mesta. Nesmie chýbať televízna veža na Kamzíku či Červený most na Železnej studničke. V priestoroch Múzejno-dokumentačného centra ŽSR na bratislavskom Rendezi stojí odstavený starý vozeň, ktorý má časy najväčšej slávy už dávno za sebou. Partia ľudí z Klubu železničných modelárov Bratislava sa snaží o jeho návrat.
Poštový vozeň, ktorý budúci rok oslávi 80. narodeniny, by chceli znova vypraviť na cesty. V jeho priestoroch sa budú nachádzať modelárske poklady - pojazdná železnička s modelmi vláčikov a vernými kópiami niektorých bratislavských budov. Vo vozni sa zachovala aj poštová kancelária s pôvodným interiérom - bude slúžiť ako expozícia vlakovej pošty s dokumentmi a nebude chýbať ani historická rovnošata. Pojazdná výstava by už budúci rok mohla tešiť malých aj veľkých po celom Slovensku.
Bratislavský uzol
V útrobách poštového vozňa, ktorý členovia klubu od roku 2012 opravujú, sa nachádza rozložené koľajisko - takzvaný Bratislavský uzol. Má už 20 rokov. Niektoré jeho časti sú staré, iné vynovené a niektoré sa práve opravujú. „Môžete na ňom vidieť model bratislavskej Hlavnej stanice, ktorý je zmenšený 120×. Potom je tu Jaskový rad a kópiou je tiež hlavné železničné bratislavské depo,“ ukazuje nám Matej Benčík, ktorý sa modelárstvu venuje už 11 rokov.
Na koľajisku je tiež Devínska Nová Ves a dominanta Bratislavy - televízna veža Kamzík. „Na tú som špeciálne veľmi hrdý. Je to reálny model a zaujímavé je, že je o meter menší, ako by mal byť. Nezmestil sa nám do vozňa,“ smeje sa modelár. „Kamzík vyrobili členovia klubu, ktorí sú skutoční profesionáli, a prepracovali model do detailov.“
Malí modelári
Modelárstvo je koníček, ktorý rýchlo prirastie k srdcu. Jednotlivé modely sa dajú aj kúpiť, ale ako Matej hovorí, pocit z vlastného dokončeného modelu je na nezaplatenie. „Používa sa plast, ale aj papier. Dobrý a skúsený modelár vymodeluje papierový vozeň takým spôsobom, že vyzerá, ako keby bol vyrobený továrensky,“ vysvetľuje spôsob výroby modelov. Miesto špeciálnych pomôcok je skôr potrebná zručnosť a trpezlivosť.
„Snažíme sa vždy zohnať čo najjednoduchšie materiály a potom z toho vykúzliť niečo pekné. Keď robíme s deťmi nejaké aktivity, tak väčšinou z toho najbežnejšieho, čo doma nájdu. Napríklad strechu z vozňa sme robili z obalov od bonboniéry...“ usmieva sa. Od februára plánujú rozbehnúť modelársky krúžok. „Je určený pre deti zhruba od 10 rokov. Chceme v nich povzbudiť záujem o verejnú dopravu, železnicu, o históriu mesta a, samozrejme, modelárstvo.“
Modelárske sny
Aby však mohli všetky svoje plány naplniť, potrebujú miesto, kde by si mohli vybudovať svoju centrálnu modelársku základňu. „V tomto smere uvažujeme o stanici Filiálka alebo o Konskej železnici. Mohla by tu byť naša klubovňa, sídlo, viem si tu predstaviť mnoho aktivít pre verejnosť. Záleží však na podmienkach a podpore kompetentných. Ale bolo by to určite skvelé.“ zasníva sa Matej.