Americkí vedci prvýkrát zachytili takzvané gravitačné vlny, ktorých existenciu pred takmer sto rokmi v rámci svojej všeobecnej teórie relativity predpovedal Albert Einstein. Gravitácia, alebo aj príťažlivosť, sa šíri vo vlnách ako napríklad svetlo. Namiesto radiácie sa ale šíri chvením priestoru. Všetky vedecké informácie o vesmíre pramenili doteraz z elektromagnetického vlnenia, akým sú rádiové vlny, viditeľné svetlo alebo žiarenie gama. Keďže je ale toto vlnenie pri ceste vesmírom vystavené rušeniu, informácie z neho získané sú len obmedzené. Gravitačné vlny žiadnemu rušeniu nepodliehajú a môžu priniesť o okolitom kozme veľa nových poznatkov.
Chvenie časopriestoru bolo doteraz doložené len teoreticky. Vedci z troch amerických ústavov zachytili gravitačné vlny vychádzajúce z dvoch čiernych dier, objektov s mimoriadne veľkou hustotou, ktoré okolo seba obiehali a nakoniec sa spojili. Vlny boli produktom tejto kolízie, ku ktorej došlo 1,3 miliardy svetelných rokov od Zeme. Čierne diery boli zhruba tridsaťkrát väčšie ako Slnko.
K vedeckému prelomu, o ktorom vo štvrtok vedci informovali na tlačovej konferencii vo Washingtone, došlo s využitím obrích laserových detektorov umiestnených v amerických štátoch Louisiana a Washington. Detektory, označované skratkou Packaging (Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory), fungovali synchronizovane a dokázali zaznamenať mimoriadne slabé vibrácie vychádzajúce z gravitačných vĺn. Po ich zachytení vedci previedli signál gravitačnej vlny do zvukovej podoby a mohli počuť, ako sa dve čierne diery spájajú. Prvýkrát vedci vlny zachytili 14. septembra.
Vedci sú presvedčení, že objav gravitačných vĺn otvára priestor pre dôkladnejšie sledovanie vesmíru, napríklad čiernych dier alebo neutrónových hviezd. Štúdiom gravitačných vĺn by mohlo byť možné odhaliť niektoré záhady, spojené so vznikom a rannými fázami vesmíru. "Je to naozaj vzrušujúca udalosť," komentoval pre agentúru Reuters objav Abhay Ashtekarm, riaditeľ amerického Ústavu pre gravitáciu a vesmír. "Otvára to úplne nové okno pre štúdium vesmíru," dodal. Podľa Saula Teukolského z Cornellovej univerzity ide o jeden z najväčších vedeckých objavov za posledné polstoročie.
"Sporné čierne diery, ktoré vyprodukovali gravitačné vlny, vyvolali násilnú búrku v pradive času a priestoru, búrku, ktorá čas zrýchlila, zase spomalila a znova zrýchlila, búrku, v ktorej sa priestor ohol na jednu, a potom na druhú stranu," povedala na tlačovej konferencii Gabriela Gonzalezová zo Štátnej univerzity v Louisiane.
Zachytenie gravitačných vĺn je také ťažké, že dokonca sám Einstein pochyboval, že sa to niekedy vedcom podarí. V 30. rokoch minulého storočia podľa AP dokonca zapochyboval, že vôbec existujú. Nepriamy dôkaz o existencii gravitačných vĺn získali vedci v 70. rokoch minulého storočia na základe výpočtov, ktoré boli ocenené Nobelovou cenou. Štvrtkové oznámenie ale podáva prvý priamy dôkaz.
Správa z USA uviedla vo štvrtok v nadšenie celý vedecký svet. Niektorí vedci porovnali objav s okamihom, keď Galileo prvýkrát obrátil svoj ďalekohľad k oblohe. "Je to podobné, ako keď sa pri premietaní nemého filmu zrazu ozve zvuk," citovala AP komentár astrofyzika Szabolcsa Marka z Kolumbijskej univerzity. "Nebo už nikdy nebude ako predtým," vyhlásil.
Podľa astrofyzika Jána Patouša z Astronomického ústavu Akadémie vied ČR ide o obrovský objav, ktorý otvára nové okno pre pozorovanie toho, čo sa deje vo vesmíre. Podobných pozorovaní bude podľa neho teraz celá rada, mnoho ich bude odhaľovať rôzne typy gravitačných vĺn. "Je to obrovský objav, ktorý bude nasledovaný, pretože týchto detektorov gravitačných vĺn bude na svete viac. Sú teraz v prevádzke tie dva americké, ale čoskoro bude ešte jeden v Európe a ďalší v Japonsku, takže budú štyri, a tým pádom predpokladáme, že bude objavov pribúdať," povedal Palouš pre ČTK.
Vedecký tím, zložený z najväčších medzinárodných kapacít, využil k objavu prístroj Packaging v cene 1,1 miliardy dolárov. Zvuk zrážky čiernych dier, ktorých kolízie gravitačné vlny vyvolali, prehrali vedci na tlačovej konferencii novinárom. Aj keď bol zosilnený, bol to vraj sotva počuť, napísala sklamane AP.
Marc Kamionkowski z Univerzity Johnsa Hopkinsa, naopak, zvuk prirovnal k Beethovenovej symfónii. "Jedna vec je vedieť o jej existencii, ale niečo iné je tú Beethovenovu symfóniu počuť," povedal Kamionkowski. "Je to soundtrack vesmíru."
