Urobil to preventívne po tom, ako mu lekári diagnostikovali arytmiu srdca. Nie je prvým a určite ani posledným príkladom, že v tomto povolaní je riziko srdcovo-cievnych ochorení zrejme vyššie ako inde. Je to naozaj pravda?
Bývalý známy slovenský futbalový tréner Mikuláš Komanický tvrdí, že vo svojom živote už dvanásť rokov nadsluhuje. Od srdcovej príhody v roku 2004 žije s umelou srdcovou chlopňou a teší sa zo života.
„Pamätám sa na to veľmi dobre. V júli ma operovali a v októbri som už sedel na lavičke Prešova! Samozrejme, snažil som sa to prežívať menej emocionálne, ovládal som sa, ale po troch-štyroch zápasoch som bol tam, kde predtým. Našťastie, problémy som odvtedy nemal. Pred dvoma rokmi som skončil, nie však pre problémy so srdcom.“
Bývalý tréner Milan Lešický síce neprežil srdcovú príhodu, ale s príznakmi, ktoré by k nej mohli viesť, má v tejto veci nadhľad a jasno. „Je to také isté rizikové povolanie ako každé iné. Kto sa necíti na trénera, nech ide robiť úradníka. Z vlastných skúseností môžem povedať, že najťažšie sú pre každého kouča dva-tri roky. Potom je to už zo sedemdesiatich percent viac o hereckých výkonoch. Myslím si, že je to zo strany niektorých trénerov divadielko. Veď ako by mohli viesť v takom rozrušení svoje mužstvá?!“ pýta sa skúsený kouč vo výslužbe.
Slovenskí srdciari
Známi slovenskí tréneri, ktorí museli riešiť problémy so srdcom:
Mikuláš Komanický (64, bývalý prvoligový hráč a tréner)
Jozef Bubenko (64, bývalý prvoligový hráč a tréner)
Ladislav Petráš (69, bývalý reprezentant a tréner)
Ján Kocian (58, bývalý reprezentant a tréner)
Ako to vidí lekár?
MUDr. Peter Sijka
- Trénerský post je mimoriadne náročný nielen v takých sledovaných ligách, ako je nemecká. Klub očakáva od trénera výsledky. Ten si potom nosí problémy domov. Po takomto veľkom nápore na centrálny nervový systém málokto dokáže zrelaxovať tak, že by vedel tieto negatívne vplyvy odbúrať. Keď sa Stevens vzdal postu trénera, určite mal na to vážny dôvod. Aj nadváha či vysoký tlak, fajčenie plus stres majú veľký podiel na takýchto komplikáciách. Riziko sa zvyšuje najmä u bývalých futbalistov, ktorí začali trénovať a prestali športovať. Pokiaľ hrávali aktívne, organizmus bol prispôsobený záťaži a príjmu výživy. Keď skončia, metabolizmus sa zastaví a pribúdajú kilá. Z tohto pohľadu považujem trénerstvo za mimoriadne rizikové.
(Uznávaný bratislavský ortopéd MUDr. Peter Sijka sa roky venuje športovému lekárstvu).
