Verejnosťou prehrmela správa, že chcel svojho syna Karola (51), za ktorého donedávna platil všetky výdavky a ešte aj alimenty na dcéru Pamelu, vydediť. Prečo, na to sme sa spýtali jeho manželky Agáty (62), ktorá stále prežíva hlboký smútok...
Ako prežívate náhly odchod manžela Karola Poláka?
Cítim prázdnotu, smútok, bolesť... Mojou veľkou oporou mi je po celý život môj syn Mikuláš (39) a mám aj veľmi dobrých priateľov. Ale keďže som 34 rokov na Karola stále čakala, pripadá mi to, ako keby na dlhší čas odcestoval... Viem však, že už sa nevráti. Cítil, že sa jeho koniec blíži. Povedal, že ma neskutočne miluje, a známych poprosil, aby na mňa dávali pozor.
Jeho syn Karol Polák ml. nevedel, že je otec v nemocnici. Prečo?
Je to smutné, ale manžel si neželal, aby som dala vedieť jeho najbližšej rodine, že je v nemocnici. Je mi veľmi ľúto, čo jeho syn rozpráva médiám, pretože sa o otca nezaujímal. Viem to, pretože manžel ma poprosil, aby som mala jeho telefón pri sebe, keďže sa po operácii necítil dobre a nechcel nikomu nič vysvetľovať. Rešpektovala som to.
Ale jeho syn v médiách tvrdil, že otcovi v decembri minulého roka volal, ale keď telefón nebral, myslel si, že je odcestovaný. A keby vedel, že je chorý, určite by za ním prišiel. Mal pravdu?
Nie. Poznám jeho telefónne číslo naspamäť, takže viem, že mu nevolal. Manželov mobil som mala stále pri sebe. Tvrdil aj to, že som vedela, že jeho otec je chorý, už keď sme sa vzali. Na našej svadbe v septembri 2015 však povedal, že otec si nemohol lepšie vybrať a že som veľmi dobrá žena. Dokonca sme si potykali. To, aby sme sa vzali, mi navrhol môj Karol, bolo to jeho želanie.
A vedeli ste teda, že je váš manžel vážne chorý?
To, čo mu v skutočnosti bolo, som sa dozvedela až vlani v decembri v nemocnici, kde mi povedali, že sa mám pripraviť na najhoršie. Keď sme sa v septembri brali, vedela som iba toľko, že Karol má problémy s tlakom, keďže mu ešte 5. novembra 2014 prišlo v Žiline zle a zobrali ho do nemocnice. Smrť jeho manželky Evy, ktorá zomrela predtým v októbri, jeho zdravotnému stavu neprospela, bol na tom psychicky veľmi zle. Keď som s jeho synom telefonovala a oznámila mu, že Karol je v nemocnici, spýtal sa ma: „A to mám za ním pricestovať do Žiliny?“ Taký mal záujem o svojho otca... Manželovi robili vyšetrenia mozgu, srdca, ale, bohužiaľ, nie brušnej dutiny...
Aký mal Karol vzťah so svojím synom?
Hovorieval mi o ňom a bol z neho nešťastný, pretože jeho syn podľahol alkoholu. Keď som sa 22. novembra 2014 ku Karolovi nasťahovala natrvalo, pretože mal ďalší kolaps v Starom Smokovci, snažila som sa jeho synovi pomôcť. Verila som, že by sa mohol zmeniť. Kupovala som mu a nosila jedlo a občas som mu dala peniaze. Manžel mi však tvrdil, že Kajo sa nezmení a pomôcť sa mu nedá, pretože to on sám nechce. Medzi otcom a synom nebol dobrý vzťah.
Je pravda, že ste nechceli, aby prišiel otcovi na pohreb?
Nepovedala som, že nechcem, ale že by som nebola rada, keby na pohreb prišiel. A to len preto, ako sa k otcovi správal.
Karol Polák ml. tvrdil, že nechcel, aby bol pohreb jeho otca medializovaný, ale ste ho nerešpektovali...
Ale veď on sa o nič nezaujímal. Jeho nezaujímalo, kto pohreb vybaví. Keď som mu 17. januára o pol ôsmej ráno volala, že mu zomrel otec, povedal: „Áno? A kedy bude pohreb?“ To bolo všetko, na čo sa opýtal. A hneď na druhý deň vyšiel článok, že za otcom plakať nebude...
Niekoľkokrát ste sa vyjadrili, že Karol Polák chcel syna vydediť, len to nestihol. Prečo chcel spraviť taký vážny krok?
Manžel sa rozhodol, že svoj trojizbový byt v Bratislave, v ktorom nechal svojho syna bývať, predá a synovi kúpil garsónku, čím mu chcel zabezpečiť strechu nad hlavou. No jeho syn sa do garsónky nenasťahoval a k otcovi sa správal hrubo a necitlivo. Manžela to nahnevalo, preto ho chcel úplne vydediť. Jeho syn mu povedal škaredé veci, ale o tom nechcem hovoriť. Napriek tomu všetkému mal syna rád a pýtal sa ma, či mu na Vianoce a na Nový rok, keď bol v nemocnici, nevolal alebo neposlal esemesku. Keď som povedala, že nie, bol z toho smutný...
Manžel platil za syna aj výživné na jeho dcéru Pamelu. Tá sa však mesiac po vašej svadbe pre médiá vyjadrila, že dedko by sa mal prestať strápňovať a že otec jej je dlžný vyše 800 €. Ako to teda bolo?
Mohlo to tak byť, pretože manžel to v roku 2014 stopol. Prestal za syna platiť výživné tak, ako to robili spolu so zosnulou manželkou takmer 18 rokov.
Váš manžel má aj dcéru Vieru z prvého manželstva. Tajil ju verejnosti?
Nebola utajená. S jej mamou sa Karol rozviedol, keď mala Vierka dva roky. My dve sme sa nikdy nestretli, až večer pred Karolovým pohrebom. Bolo to stretnutie, ktoré ma príjemne prekvapilo.
Keďže Karol Polák ml. vyhlasuje, že on je prvorodený syn zo zákonného manželstva, natíska sa otázka, či to bola narážka, že aj váš syn Mikuláš je synom zosnulého Karola Poláka...
Nie je. Keď sme sa zoznámili, mala som 27 rokov, bola som slobodná mamička a môj syn mal necelé štyri roky. Takže neviem, ako to Kajo myslel.
S Karolom Polákom ste boli milenci dlhých 34 rokov, zatiaľ čo on mal svoju vlastnú rodinu. To muselo byť náročné, čakať, kedy vám milovaný muž zavolá, aby ste si ukradli kúsok šťastia...
Keď mi bolo smutno, tak som si sadla na balkón a vyplakala som sa. Aj keď som mu chcela zavolať, nemohla som, pretože kedysi boli len pevné linky, a tak som len čakala, kedy zavolá on. Prijala som, že som jeho milenka a že to nikdy inak nebude. Vedela som, že je ženatý. Nikdy som ho do ničoho nenútila, nefňukala som a nevyrábala scény. Tešila som sa na chvíle, keď sa stretneme. Vždy mi dopredu povedal, kde sa bude pracovne nachádzať, a ja som si vybavila voľno, aby som za ním mohla vycestovať. Do zahraničia sama, na Slovensku aj so svojím synom.
Býval pán Polák stále taký veselý, ako sa prezentoval napríklad aj na OTO-vi 2015, keď ho uviedli do Siene slávy?
Áno, a obdivuhodné na ňom bolo, aké básničky dokázal skladať, niekedy aj na počkanie. Soške OTO sa veľmi potešil a vážil si ju, podobne ako aj ocenenie Zlatý krokodíl či Osobnosť Bratislavy. Majú v byte čestné miesto a vždy sa nimi chválil, keď k nám niekto prišiel.
Po revolúcii sa hovorilo, že bol na zozname spolupracovníkov ŠtB. Viete o tom viac?
Každý mediálne známy človek, kto v tej dobe pracovne vycestoval do kapitalistickej krajiny, musel napísať správu zo služobnej cesty, či ho tam niekto oslovil, či mu neponúkali prácu, emigráciu... Vravel, že niekoľkokrát sa tak aj stalo a že buď to bol ozaj niekto zo Západu, alebo niekto, koho na neho nasadili. Keby to do správy nenapísal, vedeli by, že klame a niečo tají. Karol nikdy nikoho neudal. Nevedel, prečo niečo také vzniklo, a veľmi ho to trápilo.
V čom bol iný ako ostatní muži, keď ste na neho tak dlho čakali?
Je pravda, že som mala nápadníkov, ale zvolila som si život pri Karolovi. Bolo nám spolu dobre. Veľmi veľa sme sa rozprávali, dokázali sme si zo seba uťahovať a často mi hovoril, že mne môže povedať všetko. Bol to neobyčajný muž. Niekedy som mu hovorila, že mi je aj ako otec.
Po Karolovi Polákovi zostal veľký mezonetový byt s terasou a átriom na bratislavskom Machnáči, úspory, auto... Podľa zákona budete dediť vy aj deti pána Poláka – Viera a Karol. Ste pripravená, že to nemusí byť pre vás ľahké?
Vôbec neviem, čo bude ďalej. Veľa vecí v byte mi Karola pripomína, stále sa mi do očí tlačia slzy. Bude mi ľúto, keď sa byt bude musieť predať, pretože Karol chcel, aby som jeho popol rozsypala v átriu, no neviem, či budem môcť splniť toto jeho posledné želanie...
