Sprievodcovia zo združenia M_P_ BA tento oriešok rozlúskli. Za chátrajúcimi dverami, na ktorých boli kedysi namontované mreže, objavili obrovské pivnice. Na miesto sa šiel pozrieť aj Nový Čas, ktorý zisťoval, komu tieto pivnice patrili a čo sa v nich uskladňovalo.
Podľa historika a propagátora starej Bratislavy Štefana Holčíka sa do pivníc kedysi dalo dostať z budov, ktoré stáli pred nimi. V súčasnosti sa tu nachádza už len vozovka. Jednou z budov bola fabrika rodiny Lippertovcov, v ktorej sa vyrábal alkohol. „Pán Lippert mal tú fabriku za prvej republiky. Zdá sa, že použil ako hlavnú budovu takú, ktorá vyzerala ako kaštieľ. Pravdepodobne bola kúpená od grófa Eszterházyho,“ prezradil Novému Času Holčík. Ako dodal, do pivníc vedú zhora vetracie kanály.
„Z ústneho podania viem, že keď tam Lippertovci mali pálenicu, ľudia sa takýmito bočnými šachtami spúšťali a kradli im to,“ hovorí. Fabrika prestala podľa jeho slov fungovať po roku 1945, keď ju znárodnili a majiteľov vyhnali. Sprievodcovia z M_P_ BA však podľa interiéru usudzujú, že by malo ísť o vinárske pivnice. „Ide približne o 250 metrov dlhý komplex šiestich pivníc, z ktorých len polovica je vzájomne prepojená,“ prezradil Ivor Švihran, ktorý tiež priestory navštívil.
Môže ísť o pivnice Schmidtovcov
Na fotografie chátrajúcich pivníc zverejnených na sociálnej sieti zareagovala Lucia Schmidtová, ktorej rodine tieto priestory pravdepodobne patrili. „Z dedkovho rozprávania si pamätám, že naša rodina vlastnila vinársku firmu Eduard Schmidt z roku 1835 a tiež eszterházyovské pivnice pod Pražskou ulicou. Rodine patrila aj väčšina domov na Pražskej ulici až po Hlbokú. Mali tam veľké pozemky, tenisové kurty. Všetko nám však vzali pre Benešove dekréty,“ povedala pre Nový Čas.
