Kým sa totiž pre väčšinu Slovákov 6. januára vianočné sviatky končia, pre nich sa ešte len teraz začínajú. Slávnostne preto zasadli k štedrovečernému stolu, ktorý sa prehýbal pod všakovými dobrotami.
Pravoslávni veriaci zo združenia Rusínov – Ukrajincov v Košiciach a Ukrajinského národného zboru Karpaty nedajú dopustiť na dávne tradície svojich predkov. „Spoločný Štedrý večer robíme vždy 6. januára, pretože väčšina z nás nemá rodičov na východe. Snažíme sa takto zachovávať naše tradície,“ vraví Helena Dohovičová (68), ktorá pochádza zo Pstrinej. Šikovné gazdiné ukuchtili a upiekli dobroty, ktoré potom podonášali na spoločnú tabuľu.
Pravoslávne vianočné menu má tradične pozostávať aspoň z dvanástich chodov. „Na Štedrý večer bola vždy pôstna strava. Podáva sa cesnak, med, mačanka, kapustnica, ryby, bobaľky a pirohy biele aj tatarčané. Špecialitou je aj slivčanka, fazuľa so slivkami. Zemiaky boli pôvodne varené alebo pečené,“ spomína nostalgicky Dohovičová. Po večeri potom nasledovala bohoslužba.
Štedrovečerné menu
- kapusta
- kapustnica
- zemiaky
- ryby
- cesnak
- med
- koločana fazuľa
- bobaľky s orechami a makom
- pirohy plnené zemiakmi alebo kapustou
- máčanka
- slivčanka
Oslavujú podľa juliánskeho kalendára
Podľa pravoslávnych veriacich je pôvodným kalendárom, za ktorého platnosti sa narodil Spasiteľ a riadili sa ním aj vierozvestci Cyril a Metod, práve juliánsky kalendár. Rímskokatolícki kresťania sa, naopak, riadia kalendárom gregoriánskym.
