Na Zelený štvrtok jedávali Liptáci zelené pokrmy

Ako informovala agentúru SITA riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku Iveta Zuskinová, ľudia natierali aj ošípané a kravy slaninou, čo im malo zaručiť plodnosť. Ďalším tradičným zvykom na Zelený štvrtok bola obchôdzka žien so zvoncami, ktoré mali odplašiť myši. Jedávali sa zelené pokrmy z voľne rastúcich rastlín, ako napríklad žihľava, púpava a iné. Matky kúpali v tento deň deti v jarných vodách, aby nemali vyrážky a chrasty.

Na Veľký Piatok na Liptove ovčiari značili ovce. „Robili to zastrihnutím nožnicami do ucha zvieraťa, na ktorom vytvorili znak používaný v rodine,“ povedala Zuskinová. Dievčatá sa umývali v potoku, pretože verili, že budú pekné a zdravé. Napríklad v Dovalove si dievčatá chodili zavčas ráno pod lipu alebo vŕbu česať vlasy, aby ich mali krásne a hebké.

Slávnostnejší charakter mala na slovenských dedinách Biela sobota. Ľudia zdobili svoje príbytky, v lampách menili olej a do kostola prinášali jedlá na posvätenie. Veriaci navštevovali v kostoloch hrob Ježiša Krista. V domácnostiach Liptova sa upratovalo, pralo a bielilo. Ľudia verili, že takto všetky choroby a všetko zlé z domu odíde.

Vo Veľkonočnú nedeľu sa nechávali v niektorých dedinách posväcovať jedlá, ktorým sa pripisoval veľký význam a nič sa z nich nesmelo odhodiť. „Niekde sa udržiavala viera v ich ochranný význam pred škodiacimi silami prírody, preto omrvinky a škrupiny z vajec sypali do prvej brázdy pri oračke,“ doplnila Zuskinová. Počas Veľkonočnej nedele oslavovali Kristovo zmŕtvychvstanie. V niektorých dedinách dievčatá po bohoslužbách prešli celou dedinou a spievali piesne. Večer sa konali zábavy pri muzike.

Vyvrcholením celého veľkonočného obdobia bol Veľkonočný pondelok. Na oblievačku chodievali mládenci v skupinách. „Nepatrilo sa pre dievku aby zostala nevykúpaná,“ dodala Zuskinová. Chlapcov odmeňovali vajíčkami zafarbenými prírodnými farbivami, ako napríklad cibuľou, senná mrvou a dubovou kôrou.