Spolu zvládli vojnu i smrť syna, ľúbiť sa však nikdy neprestali. Koloman po svojej budúcej veľkej láske pokukoval už na základnej škole. Počas vojny však odišiel bojovať do Paríža. „Páčilo sa mi viac dievčat, no ona bola z nich najkrajšia. Bola však aj riadne ostrá, pretože sa nedala bozkať. Po mojom návrate z frontu sme začali spolu chodiť a napokon sme sa vzali,“ zaspomínal si dnes 93-ročný dôchodca na ich začiatky.
„Aj on sa mi od začiatku páčil,“ dodala s úsmevom na perách Etela. Napriek občasným nezhodám ich spoločný život vydržal neuveriteľných 70 rokov. „Vždy sme stáli pri sebe, pretože sme sa mali radi,“ zhodli sa obaja a hneď si aj zaspomínali na najkrajšie okamihy. „Svoju lásku som zobral aj do Francúzska a poukazoval jej miesta, kde som bojoval,“ rozpráva Koloman, ktorý vyštudoval gymnázium a po návrate z vojny robil poštára.
Etela pracovala celý život v liahňach. Mali spolu dve deti, po smrti syna im zostala len dcéra, ktorá na svojich rodičov nedá dopustiť. „U nás doma bolo vždy veselo. Mama bola síce prísnejšia ako ocino, ale nikdy nás ani jeden neudrel. Obaja mali prirodzenú autoritu. Ani na seba sa nikdy nedokázali dlhšie hnevať,“ prezradila dcéra Božena (68).
Granáty ho topili v rieke
Koloman si zaspomínal aj na príhodu z vojny. „Bolo to v čase, keď som sa u nás pripojil k partizánom. Pri Novej Bani sme prechádzali cez Hron, keď sa pod nami prelomil ľad. Bol som dobrý plavec, na sebe som však niesol plno granátov, ktoré ma ťahali pod vodu. Biely plášť ušitý z padáka sa mi našťastie zachytil o konár a voda ma neuniesla. Vysileného ma našli ľudia až po pár dňoch. Kým som bol v bezvedomí, ruský vojak mi ukradol doklady. Toho však neskôr zastrelili, a tak si všetci mysleli, že som to bol ja. Spolubojovníci zostali v šoku, keď moje meno našli napísané v zozname padlých na Pamätníku SNP,“ dodal Koloman.
