Práve vďaka nim sa na miesto posledného odpočinku 260 Židov nezabudlo. Navyše, projekt už štvrtej generácie Stratených susedov má šľachetné poslanie.
Všetko sa to začalo v roku 2002, keď v Spišskej Novej Vsi zomrela Margita Teitelbaumová. Táto žena prežila hrôzy koncentračného tábora a podala svedectvo o holokauste. „Po jednom dobrovoľníkovi mi odkázala kľúč od židovského cintorína, ktorý chátral. Mnoho náhrobných kameňov padlo za obeť vandalom a návštevy museli doslova preskakovať plot,“ spomína Ružena Kormošová, ktorá na Gymnáziu na Školskej ulici učí dejepis a vedie i dejepisný kúžok. Práve jej sa podarilo do záchrany cintorína zapojiť mnoho študentov, ktorí tu odpracovali už vyše 600 hodín.
Počin gymnazistov možno považovať za šľachetný. Starobylý cintorín dobrovoľne a zadarmo zveľaďujú vo voľnom čase. Starajú sa o poriadok, čistia náhrobky, trhajú burinu. Bez ich pomoci by toto čarovné miesto takmer určite upadalo. Popri práci sa veľa toho aj priučia.
Hoci pred deportáciami v meste žilo okolo tisíc Židov, druhú svetovú vojnu prežilo len asi sto z nich! „Pani profesorka nás nadchla množstvom veľmi smutných, ale pritom zaujímavých príbehov Židov,“ povedala za študentov Natália Ancinová (19). Najstarší hrob na cintoríne pochádza z roku 1880, najmladší z roku 1955. Dnes sa sem vracajú potomkovia spišských Židov z celého sveta.
Vzácny predmet
Židovská obec v Spišskej Novej Vsi vznikla v 60. rokoch 19. storočia. Synagóga, ktorú si komunita postavila v roku 1899, sa v roku 1941 stala cieľom podpaľačov nemeckej skupiny Hitlerjugend. Židovský chrám neskôr zbúrali, no pred zničením sa podarilo zachrániť zvitok Tóry, ktorú v londýnskej synagóge používajú pri obradoch. Jeho minikópiu vlani darovali novoveským študentom.
