Chodci, ktorí to tam poznali, sa pre istotu nadýchli v dostatočnej vzdialenosti a pri prechádzaní okolo domu si radšej dobre zapchali nos. Neskôr prišli silní chlapi a ešte silnejšie mechanizmy a dom zrovnali so zemou. Okoloidúci a susedia si vydýchli, ale dlho to netrvalo. Prešiel rok a opustené miesto začalo bujne zakvitať. Za niekoľko rokov tam vznikla doslova džungľa.
Z buriny, ktorá zasahuje už do polovice chodníka, sa opäť šíri zápach. Nečudo, veď ak niekoho biologické potreby pritlačia, práve v tomto pralese hľadá spásu. Neodstraší ho ani upozornenie, že v tomto zákutí žijú hady, ktoré na stenu susedného domu nalepil nájomca jednej z garáží. Vyhodiť do buriny tašku s odpadkami, to je už akoby samozrejmosť. Ktovie, možno majiteľ tohto pozemku je zástancom zelene s akýmkoľvek vzhľadom. A možno si myslí, že si to môže dovoliť, veď nejde o vykachličkované centrum mesta, ale len o jeho perifériu, na ktorej akoby ani nežili ľudia.