Tereza toto miesto obývala len do svojich šiestich rokov a potom navždy s rodinou odišla do zahraničia. Po rokoch úsilia sa riaditeľovi hradu Daliborovi Mikulíkovi podarilo s ňou stretnúť. Posledná zo štyroch detí majiteľky panstva dnes žije v kláštore neďaleko Madridu, no na slovenský hrad si spomína aj po 70 rokoch.
V súčasnosti je Tereza členkou rádu klauzúrovaných sestier bosých karmelitánok, ktoré majú veľmi prísne pravidlá. Podľa slov riaditeľa hradu, ktorý ženu navštívil v kláštore, sa tu nesmie napríklad ani fotiť. Napriek tomu tvrdí, že ich stretnutie bolo veľmi emotívne. „Človek by si myslel, že keď je niekto zatvorený v kláštore 52 rokov ako Tereza, tak stratí prehľad o vonkajšom svete. Ale v jej prípade to neplatí. Zaujímala sa, ako to na hrade dnes vyzerá. Dokonca vie počítať do desať po slovensky, spomenula si, že mali psa,“ vysvetľuje D. Mikulík, ktorý Tereze doniesol knihy a propagačné materiály o hrade.
Jedinečný dar
V návštevnej miestnosti bola aj matka predstavená, ktorá síce na rozhovor prísne dohliadala, ale v závere nášho riaditeľa veľmi príjemne prekvapila. Priniesla vzácnu, ručne vyšívanú šatku. „Je jednou z dvoch, ktoré pred odchodom do kláštora Tereza dostala od svojej mamy, princeznej Izabely Zamoyski de Bourbon. Vyšívala ich osobne dcéra španielskeho kráľa Alfonza XII. Mária Mercedes. Tereza šatky kvôli pravidlám rehole nemohla používať. Jednu teda podarovala nášmu hradu a druhá má byť symbolom prepojenia hradu a kláštora,“ vysvetlil D. Mikulík. Ten sa po návšteve stretol aj s vnukom Izabely de Bourbon Jozefom Zamoyským, synom Terezinho brata. „Pozval som ho k nám na hrad, kde ešte v živote nebol. Povedal, že často chodieva do Poľska a keď tam zamieri najbližšie, tak zavíta aj k nám,“ uzavrel riaditeľ. Ako dodal, na jeho prekvapenie boli členovia vznešenej rodiny veľmi priateľskí a milí.
Útek pred Nemcami i Rusmi
Rod Zamoyských sa na hrade Stará Ľubovňa usídlil v roku 1882 a jeho členovia ho vlastnili až do roku 1945. Hrad obsadilo gestapo a navyše sa blížil ruský front, preto Zamoyskí odcestovali do Španielska a žili pri meste Sevilla. Hrad následne skonfiškovali a zoštátnili. Komunisti rodine zakázali cestovať na územie Československa.
Vlastníci sa menili
1311 - prvá písomná zmienka o hrade
1312 - hrad obsadilo vojsko uhorského kráľa Karola Róberta
1323 - 1342 - vlastníkom sa stala rodina Drughetovcov
1553 - vypukol tu veľký požiar
1620 - 1647 - uskutočnila baroková prestavba
1655 - 1661 - na hrade boli ukryté poľské korunovačné klenoty
1768 - uväznili tu Mórica Beňovského
1882 - panstvo kúpil poľský šľachtic Andrej Zamoyski
1945 - hrad bol zoštátnený
