Slováci Karel Šafařík, Peter Chochula, Peter Lichard a Vladimír Bahyl pracujú priamo v špičkovej výskumnej organizácii CERN. Na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa osobne prišli predstaviť študentom, aby ich prilákali na univerzity.
Zhruba desiatka vedcov spolupracujúcich s Európskou organizáciou pre jadrový výskum (CERN) sa predstavila košickým študentom. Medzi nimi i štvorica pôsobiaca priamo v CERN-e, ktorá žije v okolí Ženevy. Títo vedci v súčasnosti pracujú najmä na projekte Alice, ktorý je jedným z hlavých projektov CERN-u. Skúmajú častice a ich zmeny.
„Veríme, že študentov inšpirujú k ďalšiemu prehlbovaniu záujmu o fascinujúci svet vedy a poznania,“ vraví dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Gabriel Semanišin. Spoločne s vedcami chceli ukázať dôležitosť základného výskumu. „Keď som prišiel do CERN-u, tak práve tam napísali prvý world wide web, čo dnes každý pozná ako www. Pýtali sa, či by som to nevyskúšal. Ani som vtedy netušil, aký to bude mať význam. Rozhodne som nepredpokladal, že to zmení svet,“ podotkol Karel Šafařík.
S CERN-om spolupracujú aj ďalší vedci z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, Ústavu fyzikálnych vied SAV, Katedry kybernetiky a umelej inteligencie FEI Technickej univerzity Košice.
Karel Šafařík
Pracuje v CERNE 22 rokov. Začínal stavať detektor Alice experimentu, teraz pracuje ako vedúci oddelenia fyziky a computingu Alice experimentu v CERN-e. „Vieme dosiahnuť podmienky, aké boli 10 až 100 mikrosekúnd po veľkom tresku. Skúmame, v akom stave bola hmota, a z toho sa potom dá usudzovať, ako sa vesmír vyvíjal,“ povedal.
Peter Chochula
Je v CERN-e 17 rokov, momentálne pracuje na experimente Alice. „Moja úloha je zabezpečovať, aby experiment fungoval správne najmä z hľadiska bezpečnosti. Keď je urýchľovač v prevádzke, v oblasti zrážok je vysoká radiácia, v detektoroch máme výbušné plyny a vysoké napätie,“ prezradil.
Peter Lichard
V CERN-e pôsobí ako elektronický inžinier 25 rokov. Stavia unikátne mechanické a elektronické zariadenia. „V CERN-e pracuje 10-krát viac inžinierov ako fyzikov. Ja pomáham pri vývoji detektorov, aby fyzici mohli robiť merania. Podieľal som sa na vývoji unikátneho straw detektora,“ povedal.
Vladimír Bahyl
V CERN-e pôsobí 14 rokov ako informatik v archíve, teda na konci výskumného reťazca. „Mám na starosti archív dát, ktoré vzniknú pri experimentoch. Ukladajú sa pre budúce generácie navždy na magnetickej páske. Dátový archív má kapacitu 100 petabajtov,“ vysvetľuje.
Výskumné centrum CERN
- Európska organizácia pre jadrový výskum
- najväčšie výskumné centrum časticovej fyziky na svete
- sídli na švajčiarsko- francúzskej hranici neďaleko Ženevy
- prevádzkuje časticové urýchľovače a ďalšie najnovšie technológie
- od roku 1993 je členom Slovensko
- vedci v CERN-e skúmajú hmotu a jej vznik, hľadajú tzv. božskú časticu- Higgsov bozón
- miesto vzniku siete world wide web
Spoločná fotografia (zľava):
Gabriel Semanišin, dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ,
Jaroslav Bán z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied,
Pavol Stríženec z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied,
Ladislav Šándor z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied,
Vladimír Bahýl z CERN-u,
Peter Chochula z CERN-u,
Martin Vaľa z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied,
Peter Lichard z Cernu,
Karel Šafařík z Cernu,
dole:
Janka Vrláková z Ústavu fyzikálnych vied UPJŠ,
Zuzana Ješková z Ústavu fyzikálnych vied UPJŠ,
Gabriela Martinská z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ