Unikáty, ktoré prezentujú dávnu minulosť Čechov a Slovákov, budú do 14. júna vystavené v Rytierskej sieni Hradu. Na ceste na Slovensko artefakty zo zahraničia sprevádzal konvoj policajných áut. „Od vyzdvihnutia z depozitárov sledovala prevoz česká polícia, na hraniciach ho prevzali naši strážcovia zákona. Polícia bude prítomná dovtedy, kým sa predmety neumiestnia a neuzavrú do vitríny,“ informoval Nový Čas riaditeľ SNM - Historického múzea Branislav Panis.
Všetky predmety sú uložené v špeciálne vyrobených trezorových vitrínach, do ktorých sa podľa generálneho riaditeľa Národného múzea v Prahe Michala Lukeša nedá dostať ani výbušninou.
Věstonická venuša
Keramická soška ženy stará takmer 30-tisíc rokov patrí k najvzácnejším umeleckým dielam lovcov staršej kamennej doby - paleolitu. Je vymodelovaná z hliny a vypálená. Bola nájdená na južnej Morave v Dolných Věstoniciach. Je vysoká 11,5 cm, široká 4,4 cm a hrubá 2,8 cm. V roku 1925 ju v pahrebe veľkého ohniska našiel výskumník E. Dania. Bola rozlomená na dve časti, preto ju nie je možné inštalovať do stojanov, ale je v otvorenom puzdre.
Hlava keltského héroa
Je najčastejšie fotografovanou keltskou pamiatkou na svete. Kamenná hlava bola vytvorená koncom 3. či začiatkom 2. storočia pred Kristom zo stredočeskej opuky (druh horniny). Predstavuje najdokonalejšie dielo medzi obdobnými sochami vytvorenými mimo oblasti klasických civilizácií. Hlavu rozlomenú na 5 kusov našli v pieskovni pri Mšeckých Žehroviciach v roku 1943. K jej porušeniu prišlo asi už v staroveku.
Železné meteority
Meteority objavili v roku 1925 v Lundwallovej tehelni v Opave-Kylešoviciach, sú svetovým unikátom. Našli ich paleolitickí lovci v lokalite, ktorej vek datujú do obdobia pred 18-tisíc rokmi. Je otázne, či boli títo lovci priamymi svedkami pádu meteoritu, alebo jeho úlomky pozbierali neskôr. Na základe zloženia meteoritov sa predpokladá, že ide o úlomky jedného telesa.
Zlatý náramok zo Zohora
Masívny nález z bohatého kniežacieho hrobu v Zohore je dôkazom vysokej životnej úrovne Rimanov a miestnej germánskej elity, ktorá sídlila na severnej strane Dunaja. Náramok má priemer 90 mm a váži 304,7 g. Ide o najdrahocennejší šperk z rímskej doby, aký bol u nás dosiaľ objavený. Patrí k najvzácnejším šperkom svojho druhu v Európe, je uložený v Archeologickom múzeu v Bratislave.
