Prišla skúsiť šťastie do hlavného mesta. Energická žena, ktorá iba s pomocou nôh maľuje krásne šatky a vyšíva, by si tu chcela nájsť prácu. Zamestnávatelia však pred ňou zatvárajú dvere.
Pavlína sa narodila bez rúk, ale už teraz toho dokázala viac ako mnohí jej rovesníci. Od malička má vzťah k umeniu, čo ju však neuživí. Absolvovala obchodnú akadémiu, postgraduálne štúdium cestovného ruchu a získala aj titul bakalára z animácie voľného času.
„Študovala som španielčinu a mám za sebou aj päťmesačné neformálne štúdium ekológie v Dánsku,“ vymenúva. Prácu však napriek aktívnemu hľadaniu stále nemá. „Keď ma náhodou pozvali na pohovor, tak sa to vždy skončilou vetou - my sa vám ozveme. Boli šokovaní, že čo tam chcem robiť, no ja by som sa neprihlásila na pozíciu, ktorú by som nezvládla,“ vraví citlivá umelkyňa.
Maľovanie na hodváb či vyšívanie nohami považuje skôr za hobby ako každodenný chlebík. „Snažím sa nájsť si prácu v cestovnom ruchu alebo administratíve,“ priznáva hendikepovaná mladá žena, ktorá odvážne odišla za svojím snom do hlavného mesta. „Uvidím, čo bude ďalej a možno sa mi začne dariť aj v pracovnom smere,“ hovorí Pavlína, ktorej sa darí aspoň v láske, keďže si v metropole našla priateľa. Okrem silnej viery a kamarátov ju práve milý drží nad vodou.
