Verejné obstarávanie za 8,6 milióna eur však nie a nie ukončiť, a tak sa rezort pustil do objednávania gastráčov v roku 2015 jednotlivo - každý mesiac. To už však nemusel vyhlasovať žiadnu súťaž a zákazku zadal priamo obchodníkovi.
Už rok čaká rezort práce na víťaza verejného obstarávania na stravné lístky nielen pre ministerstvo, ale aj pre úrady práce po celom Slovensku, keďže od začiatku tohto roka sú bez právnej subjektivity. Od 10. marca 2014 sa tak vo vestníku verejných obstarávaní nachádza tender, do ktorého plánuje ministerstvo počas jedného roka naliať takmer 8,6 milióna eur. Za tieto peniaze chce nakúpiť 2,34 milióna gastráčov pre svojich úradníkov. Verejné obstarávanie je však zrejme zakliate. Prvýkrát tender v máji zastavili, keďže nikto nesplnil podmienky. Nato rozbehli druhý 9. júla, ktorý však dodnes neskončili.
Uchádzači totiž podali námietky, v ktorých koná Úrad pre verejné obstarávanie. Samotný verdikt je tak v nedohľadne, rezort totiž nevie, kedy a ako bude rozhodnuté. Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady bola pritom do 22. augusta minulého roka. Richterovo ministerstvo sa však o jedlo pre zamestnancov úradov práce muselo do ukončenia obstarávania postarať a lístky nakúpiť.
V centrálnom registri zmlúv tak po novom svieti položka Ústredia práce, ktoré spadá priamo pod Richterov rezort, vo výške 700-tisíc eur na 184 632 jedálnych lístkov v hodnote 3,80 eura. Firmu na dodávku gastráčov však mohli vyberať priamo, bez verejného obstarávania, podľa najnižšej ceny. Zdôvodnili to časovou tiesňou. Ministerstvo si však chybu nepripúšťa. „Na vývoji a trvaní procesu obstarávania sa podieľajú aj uchádzači a ich konanie nevie verejný obstarávateľ predvídať,"uviedol ministrov hovorca.
Odborníčka: Vybrali najmenej transparentný spôsob
Právnička Katarína Bruncková z advokátskej kancelárie Winton, ktorá sa verejným obstarávaniam venuje tvrdí, že uzavretím komisionálnej zmluvy prostredníctvom priameho rokovacieho konania, si Ústredie práce vybralo najmenej transparentný postup vo verejnom obstarávaní. „Zdôvodnili to celé časovou tiesňou a zákonnou povinnosťou zabezpečiť stravu pre zamestnancov. Toto sú také prípady, ktoré sú sporné minimálne v tom, či sa nemohli časovej tiesni vyhnúť a zvoliť napríklad väčšiu časovú rezervu na prípravu VO.
Z praxe viem, že v ideálnom prípade sa súťaž dá ukončiť aj za tri mesiace. Zastupovala som však aj uchádzačov, kde verejné obstarávanie trvalo aj tri roky,“ uvádza odborníčka.V uvedenom smere kritizuje tiež novelu zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013, ktorá mala verejné obstarávania zrýchliť , čo sa však príliš nepodarilo. „Je to systémová chyba, keďže sa novelou neurobili dostatočné opatrenia na to, aby sa verejným obstarávateľom podarilo skrátiť lehoty na súťaže. Tým pádom sa dostávame do takých situácii, ktoré vytvárajú priestor pre využitie takýchto menej transparentných postupov, keďže zákon nehovorí, kedy najneskôr obstarávať,“ dodáva Bruncková.
