Návštevníci tak odteraz môžu vidieť izby, kde sa zrodil Laktibrada, Popolvár, Nebojsa či Janko Hraško. V obnovenej, takmer 200-ročnej fare vzniklo Múzeum rozprávky Pavla E. Dobšinského. Slávnostne ho pre verejnosť otvorili v deň 129. výročia jeho úmrtia. „Fara bola v zlom stave. Nutne sme museli vymeniť strechu, odvodniť ju, nanovo omietnuť,“ uviedla autorka projektu Viera Gregorčoková.
Ako poznamenal evanjelický farár Štefan Gabčan, ročne sa na fare zastaví až štyritisíc ľudí. „Doteraz tu nič nebolo, teraz máme turistom čo ponúknuť, keďže osobné veci Dobšinského sú teraz v Matici slovenskej v Martine,“ poznamenal.
Expozícia je ako film o Pavlovi E. Dobšinskom. „Je tu veľa obrázkov a menej textu. Chceme, aby fara znova ožila. Preto tu budeme robiť rôzne akcie pre deti. Plánujeme sem dostať aj audiovizuálnu techniku a pozvať hercov, ktorí stvárnili postavy z rozprávok,“ priblížil spisovateľ Peter Glocko. Súčasťou živej expozície bude aj záhrada, v ktorej ešte rastú stromy vysadené Dobšinským.
ZBERATEĽ POVESTÍ
Pavol Dobšinský (* 16. 3. 1828 – † 22. 10. 1885) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, jeden zo spisovateľov štúrovskej generácie. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti. Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky. Medzi jeho najznámejšie rozprávky patria Zakliata hora, Laktibrada, Myšacia bundička, Lomidrevo alebo Valibuk, Popolvár najväčší na svete, Zlatovláska, Černokňažník, O troch grošoch, Soľ nad zlato či Nebojsa.