Roboty sa neboja, ale bez ochranných pomôcok, ktoré mali riadne v zmluve, sa odmietli chopiť náradia. V okrese s najvyššou nezamestnanosťou na východe (do 30 %) je to síce odvaha, ale podmienky by podľa nich mali platiť pre všetkých. Obe ženy sa o svojej skúsenosti nebáli porozprávať Novému Času.
Mária Krištofová (39), ktorá má až šesť detí, si svoju dávku v núdzi musí riadne odpracovať. "Bolo teplo a nedostali sme žiadnu pitnú vodu a ani rukavice. Pritom sme kopali a nosili zeminu." Podobnú skúsenosť zažila aj Meire Peixoto (32), ktorá síce pochádza z Brazílie, ale už viac rokov trvale žije s tromi deťmi a manželom v Rožňave. "Chcem pracovať, vôbec sa tomu nebránim, ale podmienky v zmluve sú len zdrapom papiera. Ochranné pomôcky sme nevideli žiadne, ale robiť musíme."
V bode zmluvy pod číslom 5 sú pritom uvedené práve ochranné pomôcky. "Mohlo sa to stať, že počas prvých dní prác chýbali pomôcky. Všetko sa to však už v priebehu týždňa vyriešilo a rukavice, prilby a okuliare sú pre všetkých nachystané," reagoval pre Nový Čas riaditeľ úradu práce v Rožňave Mikuláš Gregor.
Nedostatky si chlapsky priznali, lebo len v tomto okrese majú až zhruba 2 000 poberateľov dávok v hmotnej núdzi, pre ktorých museli zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok. V prípade nedostatočného pitného režimu, ten funguje tak, že počas horúčav koordinátori pracovníkov uvoľnia skôr - už po 4 hodinách.
