Jej úlohou je včas zistiť vypuknutie prípadného požiaru a zalarmovať pomoc. Softvér vyvíjali slovenskí programátori 2,5 roka. Alarm sa spustí vždy, keď teplota v okolí sledovaného objektu presiahne určitú hodnotu, alebo začne rýchlo stúpať.
Podľa historikov vznikol požiar Bratislavského hradu v máji 1811 v hospodárskych budovách. Trval tri dni, v ohni zomrelo 9 ľudí a viac ako 100 rodín zostalo bez prístrešia. Po požiari nebol o zvyšky hradu záujem, murivo dokonca predávali ako stavebný materiál. Zrekonštruovali ho až v roku 1968.
Systém pritom nefunguje zložito. „Objekt môže nepretržite sledovať až 9 termografických kamier. Okrem poskytovania termálneho obrazu snímajú aj jeho teplotu,“ povedal Ivan Dudáš, riaditeľ Plettac Systems, s. r. o.
Údaje z kamier sú prenášané na obrazovku, kde ich v záznamovom zariadení vyhodnocuje špeciálny softvér. Alarm sa pritom spustí v prípade, ak pri sledovanom objekte stúpne teplota nad určitú hranicu alebo v určitom časovom rozmedzí, napr. 15 sekúnd, sa teplota zmení o presne určený počet stupňov.
Obe hodnoty si pritom môže určiť obsluha. Zaujímavé je, že softvér vyvinuli slovenskí programátori. „Pracovali na ňom 2,5 roka,“ dodal I. Dudáš. Staršie zariadenia už fungujú napr. v elektrárňach v Novákoch či v teplárni v Košiciach. Hodnota celého systému sa pohybuje približne v rozmedzí 5- až 15-tisíc eur. Zariadenie predstavili na veľtrhu Security Bratislava, ktorý v kongresovom centre bratislavského hotela Bonbón trvá do 12. septembra.
