Je polovičná Slovenka a vlasť svojho otca miluje! Kanaďanka Suzanne sa prvýkrát na Slovensko vrátila v roku 1975 ešte ako dieťa. Potom si žila svoj život a na korene pomaly zabúdala. Až pred štyrmi rokmi sa sem opäť vrátila, aby sa rodina spojila.
"Po 35 rokoch som sem prišla, aby som sa stretla so svojou tetou Annou a bratrancami. Všetci boli úžasní, ich prijatie mi urobilo veľkú radosť," rozpráva šťastne. Suzanne na Slovensku najviac miluje práve ľudí, ale aj jedlo a prekrásnu krajinu. Rada chodí na turistiku do Vysokých Tatier. "Tiež sa rada prechádzam iba tak po uliciach a nazerám ľuďom do záhrad. Je neuveriteľné, aké úžasné kvety všetci majú!" rozplýva sa.
Suzanne si však v domovine svojho otca neužíva len znovu nájdenú rodinnú pohodu. Veľa cestuje a učí sa po slovensky. Čím viac krajinu spoznáva, tým viac si však aj všíma niektoré nedostatky. "Ak by som mala povedať, čo sa mi nepáči, tak spomeniem zážitok z Oravského hradu. Na konci nikto nedal sprievodcovi peniaze! To sa mi zdalo veľmi nesprávne. V Kanade dávame sprepitné vždy," čudovala sa Slovákom.
Život v Kanade a na Slovensku nechce porovnávať, rozdiely v životnom štýle však našla ľahko. "Myslím si však, že v Kanade je to jednoduchšie. Veci, ktoré chceme, dostávame ľahšie," prezradila nakoniec. Oceňuje, že na Slovensku sú ľudia viac orientovaní na rodinu.
"Tu sa rodiny stretávajú na guláši, na opekačke, to sa v Kanade nevidí tak často," spozorovala Suzanne. Podľa nej tiež málo chodíme do reštaurácií a radšej varíme doma. "Chcete sa pochváliť domácou stravou, my zas skoro všetko kupujeme v obchodoch," dodala.
