Ernest Kocsis (77) z Komárna, ktorý počas svojho pôsobenia za katedrou vystriedal všetky typy škôl, sa vzdelávaniu venuje dlhých 55 rokov. A mladým študentom sa venuje ešte aj teraz, keď učí na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Selye Univerzite v Komárne.
Ernest Kocsis zmaturoval na vojenskej dôstojníckej škole a mal sa stať pilotom. Jeho dráha pilota sa však skončila v roku 1956, keď prekladal spolužiakom z rozhlasu, čo sa deje počas prevratu v Maďarsku. „Niekto ma udal a z armády ma vyhodili. Tri mesiace som bol vo vyšetrovačke a potom som musel ísť do bane v Ostrave. Po roku moju partiu v hĺbke 1 000 m pod zemou po výbuchu zasypalo. Keď nás napokon vytiahli von, rozhodol som sa s baníctvom nadobro skončiť,“ spomína E. Kocsis.
Definitívny zlom nastal, keď vyhral súťaž amatérov vo výtvarnej tvorbe. „Bolo to v roku 1958 a predseda poroty ma presvedčil, aby som šiel učiť na základnú školu deti výtvarnú výchovu. Hoci som až tak dobre kresliť nevedel, pristal som. A napokon som pri tom aj zostal. Učil som na základnej, strednej i vysokej škole. Svoje pedagogické i umelecké vzdelanie som si postupom času rozvíjal. Medzi mojich študentov, ale aj priateľov patrili a patria autor posledných slovenských bankoviek Jozef Bubák, akademický sochár Ondrej Csütörtöky, Bruno Horecký s Milanom Krištofíkom, ktorí sú najvýznamnejší slovenskí karikaturisti. Osobne som spoznal veľa vynikajúcich slovenských umelcov, takže svoj krok stať sa pedagógom a umelecky tvoriť som nikdy neoľutoval,“ dodáva vitálny dôchodca, ktorý má štátnice až z piatich svetových jazykov.
